Ticho a spol.
Stopy vedú do Ticha – 9.časť
V polovici júna sa uzatvorila prvá sezóna existencie TICHA a spol. na Školskej ul. v Bratislave. Sme radi, že vďaka dramaturgičke tohto priestoru pani Viki Janouškovej, dostala šancu zahrať si tu aj Slovenská bluesová spoločnosť. Team, ktorý okolo seba sústredila – zvukári, osvetľovači a aj ostatní nemenovaní- sa zaslúžil o to, že koncertovať v tomto priestore bola radosť. Aj touto cestou im dodatočne ďakujeme. Symbolicky (darovaním CD Bluesová spoločnosť č.5} sme si uctili ich prácu aj pri poslednom koncerte nášho cyklu, ktorý sme nazvali Stopy vedú do Ticha. Cyklus mal deväť častí a predstavilo sa v ňom 18 hudobných formácií. Nakoľko sa hralo v obytnom bloku, museli sme túto skutočnosť akceptovať a jednalo sa teda o formu tichšie hraného blues, čím bol výber formácií trocha oklieštený. Návštevnosť podujatí bola primeraná úvodnej sezóne a ako bonus, najvyššia bola pri poslednom koncerte, ktorý zaobstarali harmonikár Romy Horváth a Liteckí (aj Švedoví} a Záhorácky tandem Tedla-Sojka. Romy Horváth hudobne vyrástol vďaka bluesovým pondelkom v Stoke a od tohto obdobia odohral množstvo koncertov v mnohých kapelách a je veľkým prísľubom do budúcnosti. Aj pri poslednom koncerte prefúkal svoje harmoničky do sýtosti, aj keď treba po pravde povedať, že opraty koncertu držal pevne v rukách Ján Litecký-Šveda starší, ktorý odohral svoj delta repertoár vo veľkom štýle a základom boli práve jeho veci z vlastnej tvorby. Výborne mu sekundoval syn, Janík mladší, ktorý hral tradične na basgitare a aby bol výpočet rodiny skoro úplný, posledných päť skladieb spievala vokály šarmantná dcéra Ulrika. Po finálnej skladbe nasledoval obecenstvom vyžiadaný prídavok a treba skonštatovať, že premiéra tejto úplne novej formácie bola úspešná. Po nich nasledoval pútačom avizovaný Záhorácky tandem Tedla-Sojka a jednalo sa tiež o novovytvorenú formáciu. Nakoľko v nej pôsobím, neprináleží mi hodnotiť vystúpenie a tak sa obmedzím len na informácie z pútača. Milan Tedla, vynikajúci huslista, rodák z Malaciek, celý svoj profesionálny život pôsobil v popredných komorných orchestroch a insitný gitarista a spevák Paľo Sojka, rodák z Lozorna, ktorý prezentuje vlastnú tvorbu a aj tvorbu svojich priateľov. Toľko konštatovanie a treba pripomenúť, že sme hrali piesne z delty karlovesského ramena Dunaja a boli to piesne romanticko-bluesovo-folkové s erotickým nábojom. Prítomnosť vynikajúceho huslistu posunula tieto piesne o zopár stupienkov vyššie a spokojnosť obecenstva bola vyjadrená tým, že tlieskalo obidvomi rukami. Zmysel pre erotično a recesiu vyjadrilo prítomné obecenstvo aj tak, že dve dámy vo „vytržení“ vhodili na pódium svoje podprsenky – bielu a červenú , čo nebýva na bluesových koncertoch zvykom. No a pre mňa bolo satisfakciou to, že Milan sucho skonštatoval:“ Odohrali sme dobrý koncert“. Od hráča, ktorý odkoncertoval mnoho svetových pódií, sa to počúvalo dobre.
Deväť pokračovaní cyklu Stopy vedú do Ticha sa uzavrelo, boli pre Slovenskú bluesovú spoločnosť úspešné a teraz sa už len treba tešiť na účinkovanie v Letnej čitárni u Červeného raka v mesiacoch júl-august. Aj tam ste priatelia vítaní !
Paľo Sojka, tajomník SBS
fotoreport (Pavel Sojka)
Stopy vedú do Ticha - 8.časť
Náš cyklus Stopy vedú do Ticha v rámci pomyselných bluesových pondelkov pripadol veľmi často na rôzne sviatky. Nebolo tomu inak ani 9.mája 2011, kedy celý svet oslavoval 61. výročie ukončenia 2.svetovej vojny. My sme toto jubileum oslávili hudbou a trocha netradične sme od bluesu zablúdili k jazzovej blízkej rodine. Prvými protagonistami večera bolo duo Hanka Gregušová – Pavol Bodnár. Hanka Gregušová je pozoruhodný spevácky talent, ktorý sa pohybuje na slovenskej hudobnej scéne od roku 2001 a treba povedať, že jej ťah na bránku je priamočiary. Úchytkom spomeniem veľký počet koncertov na Slovensku a aj v cudzine, jej účinkovanie na Bratislavských jazzových dňoch v roku 2007, na Bratislavských hudobných slávnostiach v roku 2008. V roku 2007 uzrel svetlo sveta jej úspešný debutový album Reflections of my soul, na ktorom spolupracovala s významnými slovenskými jazzmanmi. Aj v našom cykle ju doprevádzal popredný slovenský skladateľ, aranžér a jazzový klavirista Pavol Bodnár, nositeľ Martoníkovej ceny HF – Jazzman roka 1996, inak absolvent konzervatória v Žiline a Berklee College v Bostone, kde študoval modernú americkú hudbu. Absolventi tejto hudobnej inštitúcie sú zárukou najvyššej kvality a Pavol Bodnár to dokázal priamo na javisku. Symbióza s Hankou klapala na najvyššej úrovni a obecenstvo ocenilo Hankin hlboko položený, ľahko zastretý alt v jazzových štandardoch a aj vo vlastnej tvorbe. Za týchto okolností bol prídavok pre obecenstvo nutnosťou. Vďaka.
Po krátkej prestávke sme na pódiu privítali zoskupenie Gary & Trio. Pôvodný názov kapely bol Geria Trio, tento bol zmenený na názov terajší, po protestoch seniorskej obce, nakoľko názov Geria Trio vraj pôsobil odstrašujúco. Chlapci z Tria teda rešpektovali výsledky sociologického prieskumu a do funkcie Garyho obsadili pre tento večer huslistu Milana Tedlu, inak hráča viacerých komorných orchestrov. Treba poznamenať, že post Garyho nie je konštantný a môže sa meniť z koncertu na koncert. Gro Tria tvoria Milan Belan, hráč na kornet, Miloš Krmíček – klarinetista a Janko Klimo, hráč na gitaru. Ako sa hovorí, choroba nechodí po horách, ale po ľuďoch a pre tento koncert skolila Miloša Krmíčka, za ktorého na klarinete zaskočil Jozef Blecha, ktorý vo voľných chvíľach hráva v kapele Ragtime. Gary & Trio hralo pôsobivý tradičný jazz a vo mne zarezonovali spomienky na jazzové štvrtky v Mamute. Treba povedať, že kapela má stanovený presný scenár koncertu, tento však akosi zlyhal. Na stojane mali zoradené notové party podľa predpokladaného poradia skladieb, snáď po tretej skladbe systém skolaboval, nad stojanom sa pred každou skladbou zhrčili všetci hráči a hrabali sa v notách presne ako žobrák v oškvarkoch. Obecenstvo sa úprimne bavilo a až po koncerte sa mi chalani priznali, že túto choreografiu cvičia najdlhšie z celého programu. A tak na úplný záver zahrali štvrtú skladbu v poradí a prídavková zložka koncertu sa zmenila na koncert na želanie. Obecenstvo bolo spontánne a každé jednotlivé sólo bolo odmenené búrlivým potleskom. Zažili sme skutočne veľmi pohodový jazzový dvojkoncert. Náš cyklus sa chýli k úplnému záveru a posledný koncert bude 13.júna 2011, v ktorom budú účinkovať Romy Horváth a Liteckí ( Švedoví ) a Záhorácky tandem Tedla-Sojka.
Pavel Sojka, tajomník SBS
fotoreport (Pavel Sojka)
 |
Stopy vedú do Ticha – 7.časť Po takmer mesačnej prestávke sme sa 18.4.2011 opäť stretli v Tichu. Na všetky predchádzajúce časti som prichádzal v značnom časovom predstihu, v ten deň som však nestíhal a na pľac som prišiel až tesne pred začiatkom koncertu. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď sa na pomyselnom pódiu najviac vynímala sada kompletných bicích, hoci aj osobne, aj mailom žiadame kapely, aby bicie nástroje láskavo nechali pre ten večer doma. Nie je to rozmar dramaturgie podujatia, ale striktná požiadavka obyvateľov domu, ktorým hluk prekáža. Pôvodne som myslel, že naše odporučenie ignorovali tvrdí rockeri z Grapefruit Death, sada bicích bola však majetkom skôr folkovo zameraného zoskupenia Boky Citom. Grapefruit Death pre tento koncert zmetamorfovali a prispôsobili výber repertoáru a aj obsadenie kapely požiadavkam Ticha. Z avizovanej kapely zostal len frontman a gitarista Laco Gomboš a spevák Roman Čelista Csolle. Ďalšími členmi kapely boli gitarista Milan Adámek, Viktor Križan hral na bezpražcovú basgitaru a Ramon obsluhoval dobro. Repertoár pozostával väčšinou od prevzatých autorov, ale našlo sa aj zopár vlastných textov. Muzikanti pôsobili na pódiu bezprostredne, komunikovali medzi sebou a aj s obecenstvom a odohrali dobrý koncert. Druhou kapelou večera bola folk-bluesová formácia Boky Citom, ktorá je zameraná na spievanú autorskú tvorbu z pera frontmana kapely a gitaristu Zola Badina. Výraznou zložkou prejavu kapely sú však tiež gitarové sóla Janka Bujnovského a flautovo-saxofónové prelúdie Jozefa Tekela. Ocenené boli potleskom publika na otvorenej scéne. Prijateľnú rytmiku koncertu obsluhovali basgitarista Robo Fordinal, perkusionista Patrik Šóky a bicista Janko Taňaši. Janík svoj bubenícky temperament reguloval len po poslednú skladbu. Posledná skladba večera bola oslavnou ódou na nemenovanú, veľmi vkusnú devínsku reštiku a záver skladby je vypeckovaný hrmivými údermi na činely a všetko dostupné okolo bicích – tu si dal Janík záležať. Dramaturgička Ticha Viki Janoušková iste trpela, ja spolu s ňou a aj napriek veľkému aplauzu zo strany obecenstva som v mene obyvateľov domu dúfal, že nebude prídavok. Bol som vyslyšaný... Predposlednú edíciu nášho bluesového cyklu vyplnia 9.mája 2011 muzikanti skôr jazzového cítenia, v ten večer naladení na bluesovú nôtu, konkrétne úspešná speváčka Hanka Gregušová s klavíristom Pavlom Bodnárom a Gary&Trio. Priatelia, o 19,00 hod., ste vítaní !!! Pavel Sojka, tajomník SBS. fotoreport (Pavel Sojka) |
 |
Stopy vedú do TICHA – 6.časť
Presne po mesiaci, teda 14.3.2011, sme sa všetci tešili na večer trnavského bluesu. S prípravou tejto šiestej časti boli určite najväčšie starosti. Aby sme podčiarkli Bonzovu hudobnú všestrannosť, chcel som ponúknuť divákom aj záznam z unikátneho koncertu Legendy 60, ktorý sa konal v roku 2009 v bratislavskom PKO. Koncert je zachytený na DVD nosiči, ktorý je súčasťou knihy Slovenský Bigbít a tu práve hrá Bonzo so svojou trnavskou kapelou Breakers. Hrozne ochotní zvukári mali teda prácu navyše, všetko pripravili, včetne veľkého premietacieho plátna a dúfam, že diváci mali neočakávaný zážitok . Potom už nasledoval živý koncert v podaní Petra Bonza Radványiho a Ivana Tomoviča. Bonzo je bluesový veterán, ktorý hral na svoju rezofonickú gitaru kade-tade, najďalej však na Taiwane a okrem kvalitnej hudby baví publikum aj krátkymi vstupmi, čo mu ako moderátorovi rádia Devín ide bezchybne. Pre tento večer si ako spoluhráča vybral Ivana Tomoviča, vynikajúceho trnavského gitaristu, ktorý funguje aj vo vlastnom projekte – Orchester Ivana Tomoviča, hrá v projekte Bluesweiser a počuť ho ako štúdiového hráča na viacerých CD nosičoch. Koncert bol zmesou vlastnej, aj prevzatej tvorby a publiku sa páčil. Po krátkej prestávke prišla na pódium ďalšia trnavská formácia – Second Band. Táto vznikla v roku 1994 ako rhythm&bluesová skupina a založili ju Peter Stojka a Juraj Parízek. Pôvodná zostava sa rozšírila o Pavla Parízka a Jara Rakaja do dnešnej podoby. V tejto zostave sa skupina prezentovala bluesovým repertoárom, v ktorom sú zaradené ako autorské, tak aj upravené skladby bluesových autorov. Kapela odohrala dobrý koncert, muzikanti pôsobili na pódiu uvoľnene, diváci boli spokojní, len škoda, že si do divadla nenašli cestu viacerí. Hudobníci a aj organizátori by si to zaslúžili. Pavel Sojka, tajomník SBS Fotoreport (fotky P. Sojka a P. Radványiová) |
|
|
Na úvod by som zacitoval čosi z knihy Borisa Filana PrešpoRock: "...Už je všetko ináč. Dnes kapely spievajú o veciach, ktoré si aj gynekológovia iba šuškali ." V ďalšom texte vymenúva zopár drsných raperov a čuduj sa svete, rádia ich kolom dokola hrávajú. Ak k raperom priradíme ďalších 10-15 slovenských interpretov, tak sme na konci zoznamu ľudí, ktorí si môžu v slovenských rádiach škrtnúť. Pokiaľ by sa jednalo o rádia súkromné, tam človek nič nezmôže, lebo sú riadené píplmetrami a platenou reklamou, no podobný trend je aj vo verejnoprávnom rozhlase a tak sa blues dostane do éteru len v relácii Bluesnenie, ktorú 1 krát v týždni moderuje Peter Bonzo Radványi. Prečo taký dlhý úvod? Všetci tí, ktorí prišli 14.2.2011 na pondelkový cyklus Stopy vedú do TICHA zistili, že blues je kultivovaná hudba a bez výčitiek svedomia by pri nej obsedeli aj gynekológovia. Program avizoval dve kapely: Strempek Band a Martina Javor and Band. Obe kapely hrajú vlastné veci, s kvalitnými a hlavne zmysluplnými textami. Pred početné publikum prišli ako prví Strempek Band. Frontmanom kapely je Fero Strempek, skladateľ, textár, spevák, gitarista a mandolinista, ktorého pamätám z nebohej Stoky od roku 2005. Postupom času sa spojil s Viktorom Križanom, pôvodne hráčom na basgitaru, toho času zviera v rukách ukulele a spieva vokály. Do dnešnej podoby pribrali do kapely Gaja Kuruca na basgitaru, Paľo Kvas hral perkusie a Juraj Schweigert hral ústnu harmoniku a spieval vokály. Texty piesní boli slovenské, publiku sa páčili a výsledkom bol vynútený prídavok. Mne osobne sa pozdávala aj Ferova komunikácia s publikom, v konečnom dôsledku je rozhlasový pracovník.
Štrnásty február je podľa importu z USA dňom Sv.Valentína, teda dňom zaľúbených. Neviem, koľkí z obecenstva sa v ten večer zaľúbili do šarmantnej Martiny Javorovej, ale podľa reakcií publika si ju obľúbila väčšina. Martina je líderkou kapely, hrá na gitare, komponuje a spieva vlastné skladby, tentoraz v anglickom jazyku. Jej piesne sú melancholicky ladené, určené pre vnímavé publikum, ktoré v tento večer ocenilo hĺbku a úprimnosť jej prejavu. Martina sa obklopila mladými, nadanými hudobníkmi, pričom celá kapela citlivo prepája zvuky akustických nástrojov, so zvukmi elektronickými. Kapelu tvorili: Ján Kružliak ml. hral na husliach, Peter Bulík - gitara, Miloš Bulík - basgitara a Roman Kovacs - perkusie. Príjemná muzička v štýle nu-folk, s prvkami bluesu zákonite u publika zabodovala a prerástla do prídavku, s ohľadom na časovú tieseň, len jedného. Keď sa po koncerte pohybujem medzi ľuďmi, počúvam ich úprimné reakcie. Hudobníci sú prekvapení kultúrnosťou a intimitou priestoru, skvelým ozvučením a dobrou akustikou, no a návštevníci koncertov nevychádzajú z údivu, aké kvalitné kapely sa pohybujú v slovenskom priestore a ako o nich vďaka médiam nič nevieme. Dobrá zvesť však letí ďaleko a tak sa už môžme tešiť na 14.3.2011, kedy v pondelok bude večer trnavského bluesu a hrať bude Peter Bonzo Radványi s Ivanom Tomovičom a po nich Second Band. Takže priatelia, dovidenia! Pavel Sojka, tajomník SBS. |
 |
Stopy vedú do TICHA – 4. časť
Prvý tohtoročný koncert cyklu Stopy vedú do TICHA pripadol až na 24.januára a aj napriek tomuto hlbokému dátumu, poprial som celému auditóriu veľa zdravia a dobrej bluesovej muziky v roku 2011. Bez rozpakov treba povedať, že úvod vyšiel nad očakávanie a koncert možno označiť ako večer plný prídavkov. Všetci, čo sa motajú okolo organizácie koncertov sa potešia, keď je nabitá sála. Prvým prídavkom teda bolo, že organizátori museli pridávať skladacie stoličky a bolo to pri našom bluese po prvý raz. Začiatok tohtoročnej edície koncertov obstarala kapela Akelek Bluesband, na čele so svojim frontmanom Alecom Carterom. Gitarista, textár a spevák Alec je občanom Veľkej Británie, na Slovensku však pôsobí už sedemnásty rok a toho času je pedagógom na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Kedysi sa táto škola volala SVŠ na Novohradskej ulici a v hľadisku som zbadal hodne bývalých a aj terajších študentov. Mladého ducha tejto školy prišlo podporiť aj zopár Alecových kolegov - profesorov. O samotnom frontmanovi kapely som na našej stránke už písal niekoľkokrát, nakoľko Alec sa aktívne zúčastňuje na bluesovom dianí v Bratislave, počnúc Stokou, cez Pivničku, Hlavu 22, až do TICHA. V poslednom koncerte sme si vypočuli tradičné bluesové štandardy, ale aj vlastnú tvorbu a na tejto príjemnej akustickej ceste Aleca doprevádzali Vlado Crmoman na gitare, Janko Litecký-Šveda jr. na basgitare a perkusie obsluhoval Michal David. Nedalo sa "svietiť", po stoličkách nasledoval ďalší prídavok, tentoraz hudobný. |
