Slovenská bluesová spoločnosť

Aktuality


	Bluesové pondelky 2009 Slovenská bluesová spoločnosť v spolupráci s Mestskou knižnicou v Bratislave znovu organizuje Bluesové pondelky 2009 v čitárni u Červeného raka a tak sa vlastne nadväzuje na úspešné koncerty z minulého roku. Obojstranná spokojnosť, či už zo strany bluesmanov, obecenstva a plné hľadiská počas koncertov vyslali jasný signál, že blues má svoje miesto v kultúrnom živote Bratislavy, čo sa potvrdilo vysokým záujmom verejnosti aj v tomto roku. 06. 7. Krokoband, Strempek Band 13. 7. S. R. O., Bonzo and The Resonators, Kŕdeľ divých Adamov 20. 7. D Bluesband, Maco Csonka and Dr.Schlosser Band 27. 7. Nedbalec Bluesband, Transylvánske obedy 03. 8. Boky Citom, Stará škola 10. 8. Jan Litecky - Sveda a Veterani zo Salon Dore, Loveblade 17. 8. Vyššie sféry, Alec Carter 24. 8. Jednofázové kvasenie, Geria trio - hosť Milan Tedla 31. 8. Ďuro Turtev, Grapefruit Death Všetky reportáže Pavla Sojku si môžete zobraziť/skryť kliknutím na názov akcie. Krokove finále (07. 9.2009) Prvý septembrový pondelok 7. 9.2009 mal byť z hľadiska Bluesových pondelkov v letnej čitárni u Červeného raka akousi čerešničkou na torte. Všetko záležalo od Kroka, či podujatie ozvučí, alebo nie, nakoľko oficiálny program bol ukončený posledným augustovým dňom. Kroko zvolil stratégiu ozvučenia a tak logicky vyplynulo, že podujatie bude aj uzatvárať. Zostávalo sa len modliť, lebo Kroko je známy tým, že akonáhle vybehne na pódium, začína intenzívne pršať. Tentokrát nezapršalo, nemenovaná firma zdemontovala pódium pár chvíľ pred podujatím a tak sa hralo na pevnej zemi. Ako koncertnú dvojičku ku Krokovi sme zaradili Martina Javor Band. Z hľadiska dramaturgie podujatia to bol krok do neznáma, lebo kapelku nik nepoznal a sklamať početné publikum v čitárni by bolo na záver nevhodné. Treba predoslať, že tento riskantný manéver vyšiel a kapela si svojim alternatívnym folkom a bluesom podmanila celé publikum. Lídrom kapely je Martina Javorová, speváčka a hráčka na akustickej gitare, autorka vlastných skladieb a estéti si prilepšia aj pohľadom na jej zjav s podmanivým kukučom. Na nejestvujúce pódium priviedla klavíristu Valéra Miku, Jakuba Zipsera – hráča na cayon, basgitaristu Miloša Bulíka a huslistu Jána Kružliaka.Celkový dojem z ich hodinového koncertu bol výborný, publikum sa išlo utlieskať a je chvályhodné, že aj naša čitáreň pomáha prenikať mladým formáciám do povedomia verejnosti. Po krátkej prestávke nastúpila na absolútne finále tohtoročného podujatia formácia Kroko and Friends. Kroko z podujatia na podujatie mení spoluhráčov, aj na tento koncert mal čosi vymyslené, ale koncepciu mu narušil pes, ktorý pohryzol bubeníka Gusta Horvátha a tento sa za bicími stal nepoužiteľným. Náhradou sa stala rytmika z Loveblade, teda Marcel Juck za bicími a Jozef Hladný s basgitarou.. Ďalšími členmi tohtokoncertného zoskupenia boli gitarista Laco Gomboš a spevák Roman Csolle. Frontman Kroko, civilným menom Peter Vasil, je stálicou a inventárom bratislavskej bluesovej scény, fajnšmekri z radov divákov poznajú jeho hardrockový repertoár a ako sa zhodli viacerí znalci, toto bol jeden z lepších Krokových koncertov. Prirodzene, podporený kvalitným zázemím všetkých spoluhráčov a brilantným Romanovým spevom. Atmosféru posledného koncertu prišiel podporiť aj riaditeľ Mestskej knižnice pán Šebesta, v záverečnom slove som poďakoval divákom za celoletnú priazeň a potlesk, všetkým spoluorganizátorom za obetavú prácu a na úplný záver Slovenská bluesová spoločnosť zorganizovala zo svojich skromných prostriedkov afterparty. Za seba ďakujem tiež čitateľom mojich príspevkov z každého podujatia Bluesových pondelkov v letnej čitárni u Červeného raka v roku 2009 s nádejou, že sa budúci rok stretneme opäť. S úctou Pavel Sojka, tajomník SBS. Fotoreport ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Bluesová babička (31. 8.2009) Podľa nepísanej dohody medzi Mestskou knižnicou v Bratislave a Slovenskou bluesovou spoločnosťou, mal byť 31.august 2009 posledným Bluesovým pondelkom v letnej čitárni u Červeného raka v rámci Bratislavského kultúrneho leta 2009. Na všetkých pútačoch v meste bolo avizované duo Turtev - Železňák a zoskupenie Grapefruit Death. Úvod koncertu malo obstarať práve duo Turtev - Železňák, no po Železňákovi akoby sa zem zľahla. Gitarista, spevák, textár a skladateľ Juraj Turtev je však človek vynaliezavý a tak si miesto Miloša priviedol početnejšiu zostavu v zložení: Ivan Tomovič -gitara, Roman Kraic - kontrabas a Romy Horváth - harmoniky. V hodinovom bloku sme si vypočuli prierez Turtevovou tvorbou, kde každý jeden hráč sa mohol prezentovať aj ako vyzretý sólista. Zaujali aj zhudobnené básne Judity Kaššovicovej a divákov osviežilo v jednej z nich aj dramaturgicky zakomponované naliehavé kikiríkanie kohúta, z ktorého bola cítiť nadvláda nad všetkými slepicami. Blok Juraja Turteva ocenili diváci úprimným potleskom. V prestávke som z poverenia SBS vyjadril z pódia obdiv pani Margite Kautzovej, ktorá počas dvoch rokov trvania Bluesových pondelkov v letnej čitárni nevynechala ani jeden koncert. Neviem, koľko rokov mala babička Boženy Němcovej, ale táto naša bluesová babička je ročník narodenia 1924. Medzi hudobníkmi je známa tým, že na každom jednom koncerte dala svojmu favoritovi v každej kapele nejaký drobný prezent. SBS ju teda tiež obdarovala svojimi CD nosičmi Bluesová spoločnosť č. 5 a č. 6 a obecenstvo potleskom. To už na pódiu ozvučovali Grapefruit Death, ktorí svoj koncert rozložili do dvoch častí. V časti A vystúpili ako kapela v zložení Laco Gomboš- el.gitara, Viktor Križan-basgitara, Milan Adámek-akust.gitara, Peter Stojka-harmoniky a Roman Csolle-spev. V tejto časti boli odprezentované klasické bluesové štandardy a tiež vlastná tvorba. V časti B boli na pódiu už len Laco s Romanom a predviedli kombinovanú štúdiovú nahrávku so živou hudbou a spevom. Ako skonštatovala bluesová babička, predvedený hardrock jej poriadne preluftoval zvukovody. Publikum bolo s takouto návštevou ušných lekárov spokojné. Záverom SBS len konštatuje, že úvahy z prvej vety článočku neplatia.Úplným finále koncertov bude 7.september 2009, kde vystúpi Martina Javor Band a privolávač dažďa Kroko so svojimi hosťami a následnou jamsession. Takže dovidenia priatelia. Pavel Sojka, tajomník SBS. Fotoreport ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Geriatrický rébus (24. 8.2009) Bluesový pondelok 24. augusta 2009 mal troška iný náboj ako zvyčajne. Do bluesových vôd sme priliali folkovej bystriny a dixielandových vlniek. Genéza týchto troch príbuzných je takmer rovnaká, no cestu do delty si vybrali troška odlišnú. Fakt je ale ten, že obe ohlásené kapely prispôsobili svoj repertoár tak, aby bol čo najbluesovejší. Ako prví prišli na pódium chlapi z Jednofázového kvasenia. Všetci, čo len okrajovo sledujú folkáčov vedia, že je to v podstate nástupnícka kapela po folkovom združení Slnovrat, ktoré hrávalo kedysi v divadle u Rolanda. A tak začali koncert v ortodoxnom zložení, teda Dušan Valúch na akustickej gitare plus spev, to isté platí aj o Milošovi Janouškovi a ten tretí v rade je Karol Svozil - klarinetista, píšťal kár a flautista. Čím dlhšie hrali, tým ich na pódiu pribúdalo. Postupne pribudli Tomáš Kukliš na basgitare, husličky Milana Tedlu a nakoniec elektrická gitara Jakuba Janouška. Hrali výsostne vlastnú tvorbu, do detailu vyšperkovanú a okorenenú perfektnými husľovými sólami brigádnika Tedlu. Jednofázové kvasenie má svoje vlastné, dlhoročné publikum, ktoré za nimi oddane chodí na všetky koncerty. Väčšinu týchto fanúšikov poznám, ale z videnia začínam spoznávať aj početné a stabilné červenorakovské publikum a tak nečudo, že čitáreň praskala vo švíkoch. Zamestnanci Mestskej knižnice nevychádzali z úžasu. Počas krátkej prestávky som publikum oboznámil so svojim čarovným bluesovým kufríkom a keď som ohlásil ďalšiu kapelu, v hľadisku to zašumelo. Jej názov je Geria Trio. Každý očakával príchod troch zošúverených, krivkajúcich a prihrbených hudobníkov. Na pódium však vyskočili síce penzisti, ale s dušami mladíkov a všetko super hudobníci. Tu je ten rébus. Kedy je to skutočné geria trio ? Dojem z kapely troška naštrbil Milan Tedla, ktorý má vek, ako sa hovorí: "Mládí v prdeli a do penze daleko", no a zaklincoval to svojou mladosťou basgitarista Tomáš Kukliš, ktorý prišiel na výpomoc z predchádzajúcej kapely. Kto je teda ozajstné Geria Trio ? Hráč na B - kornet Milan Belan, klarinetista Miloš Krmíček a gitarista Ján Klimo. Hrali naozajstný a strhujúci dixieland zo srdca, všetko obecenstvu známe kusy, potlesk striedal každé sólo a Tedlove výzvy, aby sa všetci bavili ako na pikniku, skutočne zaberali. Nedá mi nepristaviť sa pri Milanovi Tedlovi. Z každého pohybu sláku cítiť majstrovstvo a radosť z hry. Je to koncertný, symfonický hráč, toho času v Cappelle Istropolitana, no stačí pripomenúť aj predchádzajúce pôsobiská v orchestroch Slovenskej filharmónie, v orchestri Bohdana Warchala a zrazu zistíme, zač je toho lakeť. Takže jazz, blues, folk, rock, všetko pre neho jedna malina. Keďže som pôvodným povolaním Záhorák, tak mi je sympatické aj to, že je rodákom z Malaciek. Záver spontánneho koncertu som si vychutnával pri mojom čarovnom bluesovom kufríku. Najviac CD som predal Jednofázovému kvaseniu, ale veľký záujem bol aj o nejestvujúce CD Geria Tria. Škoda. Všetci muzikanti vysoko ohodnotili kvalitné Krokove ozvučenie a tak sa z vydareného mejdanu lúči Paľo Sojka, tajomník SBS. Fotoreport ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Tlačenica na pódiu (17. 8.2009) Popoludnie 17. augusta 2009 bolo v Bratislave také tropické, že aj v Afrike by bledli závisťou. V Afrike však určite nemajú letnú čitáreň U Červeného raka, kde aj v tej najkrutejšej páľave je príjemná klíma, normálne klimatické kúpele. A tak sa sem schádzajú milovníci bluesových pondelkov v čoraz hojnejšom počte a obsadzujú miesta v auditóriu už aj počas zvukových skúšok. Na tento pondelok boli avizované kapely Vyššie sféry a Alec Carter z Veľkej Británie. Kapelu Vyššie sféry tvoria traja mladí, ambiciózni hudobníci. Keďže za frontmana sa nepasoval ani jeden z nich, menovať ich budem podľa veku. Za klávesmi sedel Andrej Šepard Pavlov, Marek Fillo hral na bicie nástroje a Martin Fejfar preludoval na violončele. Repertoár kapely tvoria inštrumentálne, vlastné kompozície a obecenstvo bolo prekvapené fúziou klasiky, rocku a bluesu. Veľký aplauz publika bol odmenou za predvedený výkon a len permanentný časový stres bol prekážkou na prípadné prídavky. Alec Carter z Veľkej Británie bol bratislavskému publiku známy skôr ako sólo klubový hráč zo Stoky, Hlavy 22, Pivničky, z Camel klubu a ďalších pódií. Tento rok prekvapil publikum tým, že priviedol na pódium väčšie zoskupenie mladých ľudí. Priestor v Carterbande dostali gitarista Vladimír Crmoma, basgitarista Ján Litecký-Šveda junior a mladučká hráčka na perkusie Janka Valachová. Kapela hrala prevzaté, osvedčené bluesové štandardy a chytľavé publikum bolo hneď stotožnené s pódiom. O Alecovi som na našej stránke už toho popísal dosť, stačí nazrieť do nášho archívu. Ako vnímavý pedagóg sa prejavil aj počas pondelňajšieho koncertu, keď odkrojil zo svojho určeného času a poskytol priestor na plagátoch neohlásenej mladej kapelke s názvom Larp Band. Na pódiu bola pri striedaní stráží dosť slušná tlačenica. Aj v Larp Bande si zahral na basgitare Ján Litecký - Šveda junior, Peter Bianchi junior hral perkusie, Rasťo Peniaštek gitaru a osviežením pódia boli perkusionistka Katka Havlíček a klávesistka Jana Fujaková. Obidve mladé dámy spievali prevzaté blues - rockové štandardy, upravené nápaditým aranžmánom. Najväčším problémom koncertov je ich ukončenie. Aj Larp Band bol atakovaný publikom o prídavok. Bohužiaľ, vyzváňanie blízkych kostolných hodín je neúprosné a tak na radosť pracovníkov Mestskej knižnice, sa prídavok konať nemohol. Sklamané ostali však početné fankluby všetkých troch kapiel. Snáď nabudúce! Z bratislavských trópov Pavel Sojka, tajomník SBS. Fotoreport ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Stať sa hráčom na rumpľu je jednoduché (10. 8.2009) Môj otec, emeritný profesor kybernetiky, bol kedysi ozajstným, školeným huslistom. A chcel mať huslistu aj zo mňa a teda,že ma bude učiť on osobne. Už prvý rok výuky sme sa dostali k akejsi stupnici a keďže som zle zahral po štrnástykrát po sebe pre mňa neznámy poltón, strelil mi poriadne zaucho. Bol totiž presvedčený, že je to z mojej strany zle utajovaná provokácia. Husle som viac do ruky nevzal. Ten istý pokus absolvoval otec s mojim mladším bratom. Kruté mučenie husľami u neho trvalo cca tri roky, ale aj tak som presvedčený, že dodnes nerozlíši celú notu od reďkovky. U mňa teda jedna dobre mierená facka spôsobila, že som sa vrátil k hudbe až v seniorskom veku, k čarovnému nástroju menom rumpľa, pri ktorom človek nemusí ovládať malé čierne čudá na notovej linke. Druhý augustový pondelok 10. 8.2009 boli ako obvykle ohlásené dve kapely. Až na internete som sa dozvedel, že prvou kapelou dňa budú LoVebLaDe. Na všetkých pútačoch sú avizovaní ako Loveblade a tak som z toho jeleň. Hráč na bicie nástroje a frontman kapely Marcel Juck mal len dvoch spoluháčov, Jozefa Hladného na basgitare a gitaristu-speváka Noela Philipponnata,ktorý pochádza z francúzskeho Montpellieru. Chalani hrajú heavy psychedelic rock štýlu Led Zeppelin, The Doors, Black Sabbath a tak som mal mierne obavy z reakcií publika. Obavy boli zbytočné, pretože opäť preplnené auditórium bolo spontánne a je super,že môžme v čitárni prezentovať všetky odnože bluesu. Troška odbočím k Marcelovi Juckovi. Tento agilný riaditeľ Múzea obchodu v Bratislave dáva v priestoroch múzea šancu alternatívnej muzike a aj keď sa múzeum nachádza „až“ v Podunajských Biskupiciach, časom sa stane vyhľadávaným miestom pre fajnšmekrov. Držíme palce. Po krátkej prestávke prišli na pódium Veteráni zo Salon Doré, na čele s frontmanom Jánom Liteckým-Švedom seniorom,gitaristom a autorom väčšiny pesničiek a taktiež autorom Jána Liteckého-Švedu juniora, ktorý hrá v tomto projekte na jednostrunný basový kontajner-kombajn. Mandolíny a gitary sa chopil Juraj Dura Turtev, harmoniky ambiciózny Romy Horváth a na rumpľu, ako som predoslal v úvode, som hral ja. Všetci aktéri, mimo mňa, majú ďalšie, vlastné hudobné projekty, ale chceli sme divákom ukázať, ako vyzerá príležitostný jugband a ako sa hralo kedysi pred x-rokmi v deltách veľkých riek na juhu USA. S nasadenými klobúkmi sme hrali ako o dušu spasenú a toto úsilie bolo taktiež ocenené veľkým potleskom. Za seba môžem povedať, že po hodinovom hraní na rumpli ma riadne bolel chrbát a tak dodatočne vzdávam hold ženám predošlých generácií, ktoré okrem hry na rumpli ešte aj stihli oprať kopy prádla. Nech sa ich nehynúca stopa aj ďalej vinie bluesovým životom. Za pekný večer všetkým ďakuje rumpeľ-majster Paľo Sojka. Fotoreport ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- The Old School Band (03. 8.2009) Na všetkých pútačoch k Bluesovému pondelku 3. augusta 2009 boli uvádzané kapely Boky Citom a Stará škola. Údaj o Starej škole bol pravdivý len na 50%, nakoľko kompletný názov kapely je Stará škola – The Old School Band. Toľko k titulku a dodatočné ospravedlnenie sa kapele. Hoci tesne pred koncertom to vyzeralo na daždivé popoludnie, Sv. Heligón - patrón bluesmanov to opäť zariadil tak, aby nepršalo. Kapela s nezvyčajným názvom Boky Citom sa pohodlne uvelebila na pódiu, frontman kapely - gitarista, spevák a autor všetkých skladieb Zolo Badin sa usadil do imaginárneho kresla a hodinku nechal plynúť ešte imaginárnejšiu loďku na vlnkách folk - bluesovej melódie. Na tejto púti ho doprevádzali gitarista Ján Bujnovský, flauto - saxofonista Jozef J. Tekel, basgitarista Róbert Fordinál, hráč na bicie nástroje Ján Taňaši a perkusionista Patrik Šóky. Kapela koncertovala na Kultúrnom lete aj minulý rok, divákom teda nebola neznáma a aj tohtoročnú pomyselnú plavbu absolvovali pred preplneným hľadiskom úplne v pohode a s aplauzom. Kapela Stará škola - The Old School Band mala v Letnej čitárni U Červeného raka svoju premiéru. Napriek svojej nedlhej histórii, má za sebou cez stovku koncertov po celom Slovensku, hrajú vlastnú, aj prevzatú tvorbu a túto prezentovali aj divákom v čitárni. Tvrdý, elektrický blues - rock sa publiku páčil. Frontman kapely Ivan Čeredejev obhospodaroval gitaru a harmoniku, no užasnutých divákov zaujal hlavne svojim spevom. Treba poznamenať, že Ivan s divákmi výborne komunikuje, do tvrdého blues - rocku stihol primixovať aj slovenskú ľudovú tvorbu, skandované tlieskanie počas skladieb vyznelo úplne prirodzene a Ivan počas produkcie niekoľkokrát zaďakoval za potlesk, ktorý je pre kapelu rozhodujúcim stimulom pre ďalšiu tvorbu. To, že Ivan Čeredejev hral s absolútnym nasadením, dokumentovala v závere do nitky premáčaná košeľa. Jeho výkon doprevádzala výborná rytmika - bicie nástroje Gusta Horvátha a basgitara Róberta Fordinála. Sólo gitaru hral Pavol Švarc tak vehementne, až na to doplatila roztrhnutím struna D, našťastie až pri poslednej skladbe, takže brilantné švarcovské sóla si publikum vychutnávalo bez akéhokoľvek prerušovania a dolaďovania. Čo dodať na záver, aby to nevyznelo ako klišé? Snáď len zúfalstvo pána Róberta, keď ako pracovník Mestskej knižnice rozdával posledné stoličky pred koncertom a ďalších už nebolo. Za pozornosť ďakuje Pavel Sojka, tajomník SBS. Fotoreport ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Bluesová pobožnosť (27. 7.2009) Posledný júlový pondelok 27. júla 2009 bolo počasie ako na objednávku. Aj napriek tomu mal pracovník Mestskej knižnice, pán Róbert, hlavu v smútku. Stoličky, ktorými zásobuje publikum, sa míňali ako teplé žemle a na začiatku pobožnosti, zvanej Bluesový pondelok, hlásil vypredané. Prezidentovi SBS, ktorý mal mierne meškanie, sa ušla len posledná stará stolička z kúta skladu. Čo láka každý týždeň zástupy ľudí - červenorakistov do čitárne? Okrem kultivovaného prostredia, snáď voľného vstupu, je to hlavne láska k hudbe zvanej blues. Keď som na pódium uvádzal prvú kapelu z Martina, Nedbalec Bluesband, upozornil som divákov na skutočnosť, že títo nadšenci cestovali 4 hodiny cez polovicu Slovenska, aby si v čitárni zahrali štyridsať minút, a potom absolvovali tú istú štreku do Martina, to sa dá vysvetliť len láskou k hudbe. Pretože jediným honorárom je iba vatikánska mena - Pánboh zaplať, pre mimobratislavské kapely pár peňazí na benzín a darček v podobe 2 CD nosičov, ktoré v minulosti vydala SBS. Pritom kvalita hudby je častokrát omnoho lepšia ako u "celebritných profíkov". Vráťme sa však k Nedbalec Bluesbandu, kapely, ktorá hrá prevažne vlastnú tvorbu a je Objavom roka 2007. Frontman kapely, gitarista Jozef Nedbalec, priviedol na pódium hráča na bicie nástroje Petra Mydlu, gitaristu Rasťa Huleja, basgitaristu Michala Badina a harmonikára a píšťalkára Tomáša Gulána, ktorý bol inšpiráciou pre dnešný titulok, nakoľko je evanjelický teológ a pod jeho taktovkou ľudia rôznych vierovyznaní vyznávali spoločnú vieru v blues. Že sa ich elektrický bluesrock páčil, ocenili diváci výdatným potleskom, na čo reagovala kapela vopred avizovaným prídavkom. Po krátkej prestávke na pódium prišla kapelka so záhadným názvom Transylvánske obedy. Pre bratislavských fajnšmekrov to nie je neznáme teleso, lebo často koncertuje a má úspechy. Na Bratislavskom kultúrnom lete sa predstavili po prvý raz a tak som divákom v čitárni vysvetlil názov kapely troška zaobalenejšie, ako mi ho pred koncertom objasnil frontman kapely, hráč na bicie nástroje Gusto Horváth. Ďalšími hráčmi boli gitarista Michal Bystrický, basgitarista Robert Fordinal, Jozef Tekel hral saxofón a flautu a hovorcom kapely bol klávesista Denis Gerhardt. Kapelu možno označiť ako dokonale zladený súbor výborných inštrumentalistov - čo sólo, to potlesk na otvorenej scéne a jazz-rock a fusion v ich podaní oslovil publikum. Hrajú väčšinou prevzatú klasiku, ale divákov užasli aj vlastnou tvorbou, hlavne skladba Gusta Horvátha - Petržalský jarmok, mala veľký úspech. Aby dokonalosti bolo učinené zadosť, aj scénu dotvorili obrazmi výtvarníka Miroslava Janatu a ako som sa dozvedal, je to tradícia každého ich koncertu. Po koncerte si všetci hudobníci pochvaľovali Krokove kvalitné ozvučenie. Úderom siedmej hodiny podvečernej pobožnosť skončila. Takže priatelia, príďte do chrámu menom blues aj nabudúce. -Pavel Sojka,tajomník SBS. Fotoreport ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Fujarôčka naša (20. 7.2009) Na pondelok 20. júla 2009 boli do čitárne U Červeného raka ako obvykle naplánované 2 kapely. Prvýkrát v histórii Bluesových pondelkov sa stalo, že jedna kapela vybuchla.Aj keď boli príčiny výbuchu objektívne, bol to výbuch premiérový. A tak celá dramaturgia zostala ležať na pleciach D Bluesbandu z Levíc. Bratislavčanom nie je táto kapela neznáma. Hrali v Červenom rakovi aj minulý rok, repete mali tiež v Kamel klube v Karlovej Vsi a koniec-koncov boli Slovenskou bluesovou spoločnosťou vyhodnotení ako Objav roka 2008. Levickí hudobníci sú ostrieľaní borci a tak odohrať v podstate 2 koncerty bolo pre nich malinou. Na pódium vybehli v osvedčenej zostave: frontman Dubovský Ján hral gitaru, Hain Jozef basgitaru, Mikulec Milan bicie a spev, hosťom kapely bol pre tento koncert Grexa Juraj z levickej skupiny Sion. Na záver som si nechal Bošiaka Dušana, ktorý okrem spevu hral na harmoniky, píšťalu, fujaru a je tiež autorom viacerých skladieb. Prevažnú časť repertoáru kapely tvoria vlastné skladby a aj preto sa podarilo do nich prepašovať na blues atypický nástroj, akým je fujara. D Bluesband je pravdepodobne jediná bluesová kapela na svete s týmto typickým slovenským ľudovým nástrojom. Menej znalým pripomíname, že je to vzduchozvučná píšťala dĺžky až 2 metre, vyrábaná z bazového dreva a charakteristická svojim zádumčivým zvukom. Za miesto zrodu sa považuje oblasť Poľany a severného Gemera. Vzhľadom k tomu, že je vo svete jedinečná, bola v novembri 2005 v Paríži zapísaná do Zoznamu diel ústneho a nehmotného dedičstva humanity. V súčasnosti obsahuje tento Zoznam len 90 položiek a jednou z nich je práve fujara. Možno poniektorí tradicionalisti budú ohŕňať nosom nad bluesovou fujarou, tá tradične patrí na hole, pasienky a grúne a do rúk bačom a valachom. Stačí sa však zamyslieť nad podstatou blues a fujarka ho v slovenskom vydaní oživila. Znova preplnená Letná čitáreň U Červeného raka aj po 2 hodinách koncertu aplaudovala a nakoniec si vykoledovala aj prídavok. Prezidentský palác mal v ten podvečer v Červenom rakovi dôstojnú konkurenciu. Vďaka Vám chlapi z D Bluesbandu! Pavel Sojka, tajomník SBS. Fotoreport ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Repelent blues (13. 7.2009) Komáre absolútne ovládli Bratislavu. Po minulotýždňovom opršanom bluesovom pondelku sa do Letnej čitárne U Červeného raka nasáčkovala ešte horšia háveď - zástupy komárov. Kto nemal repelent, bol stratený. Našťastie, do čitárne prišlo toľko divákov, že na jedného diváka pripadali tak 3-4 komáre, záležalo od krvnej skupiny. A tak si to odskákali hlavne hudobníci na pódiu - zle sa aj hrá, aj zabíja... Bluesový pondelok 13. 7.2009 bol hektický. Presne na tento deň bola nastavená vernisáž výstavy fotografií Erika Žiaka - Línie starej Bratislavy, ktorá potrvá až do 3.augusta. Výstavu slávnostne otvorila dramaturgička MK pani Majerčíková a kurátor Miro Polakovič. Erik Žiak je synom legendárneho bluesmana Kroka a aby výpočet rodiny bol kompletný, treba pochváliť aj maminu Magdu, za skvelú sériu rôznych pagáčov a niekoľkých demižónikov vínka. Práve do rámca vernisáže zapadla aj prvá kapela poobedia, blues-jazzovo ladená S.R.O. Trio - Kuzma, Vincze, Doležal si podržal svoju vysokú inštrumentálnu úroveň, vnímavé publikum ich srdečne ocenilo potleskom a nedalo sa nevšimnúť si, že najviac trpel na pódiu Doky Doležal - na koncert dorazil v kraťasoch, čo spôsobilo medzi komármi značné potešenie. Po nich sa na krátku chvíľu na pódiu zastavil Bonzo Radványi. Ako spoluhráča si priniesol Juliana Sochu, ktorý pochádza z Leedsu, ale aby to vyzeralo lepšie, Bonzo ho predstavoval ako Londýnčana. Julian hral svoje sóla ako z partesu, Bonzo sa úprimne vytešoval, škoda , že zahrali len 4 skladby. Bonzo ako známy trnavský patriot v podstate celý svoj čas prepustil mladej kapelke Kŕdeľ divých Adamov, ktorí prednedávnom zažiarili na Blues aperitíve v Šumperku. Trnavskí mládenci: Jakub Daniš-spev,harmonika, Matej Daniš-basgitara, Mišo Mandák-gitara a Martin Žinčák-bicie trocha prečistili zvukovody bratislavskému publiku svojim nespútaným hardrockom, kde medzi jednotlivými skladbami sa objavila aj vlastná tvorba. Priaznivci tohto štýlu objavili teda novú formáciu a chalani boli pravdepodobne spokojní tiež, lebo toto bolo ich prvé verejné vystúpenie v Bratislave. K úplne spokojnosti chýbalo každej kapele tak 20 minút naviac, bohužiaľ dramaturgia je neúprosná. Poobedie v čitárni bolo naozaj vydarené - pracovníci MK pani Ivetka, Róbert aj Edko mali od dojatia slzy na krajíčku, pretože toľko divákov ešte Letná čitáreň nezažila. Všetci, včetne viacerých hudobníkov, maliarov, sochárov, spisovateľov a básnikov konštatovali, že blues na bratislavské pódiá jednoznačne patrí.Za pozornosť ďakuje Pavel Sojka, tajomník SBS. Fotoreport ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Daždivé prepuknutie (06. 7.2009) Dlho očakávané Bluesové pondelky v rámci 34. ročníka Bratislavského kultúrneho leta 2009 znova prepukli. A presne tak, ako minulý rok, vybehol ako prvý na pódium Krokoband. A presne tak, ako minulý rok, lialo ako z krhly. Na rozdiel od minulého roka, pršalo ale po celý čas. Aj toto psie počasie malo vplyv na návštevnosť koncertu, ale napriek tomu sa zišla v podlubí Michalskej brány celkom slušná bluesová pospolitosť. Kvôli dažďu boli na začiatku trocha problémy s ozvučením, ale rozpaky rozohnal okamžite úplne nový Krokoband. Starý vlk Kroko za bicie usadil svojho Martina Orosa a na pódium priniesol nové posily v podobe Janka Daniela - špičkového profesionála, ktorý istil gitary a spev a mladučkého basgitaristu Mareka Taraja, ktorý svoju premiéru zvládol z nadhľadom. Občasné blesky a hromy výdatne podfarbovali produkciu Krokobandu. Po krátkej prestávke nastúpil avizovaný Strempek Band. Po sobotnom koncerte v Rocknroll Clube som ich tak v priebehu 3 dní počul opäť. Repertoár pochádza z pera Fera Strempeka - lídra kapely, stálicou je tiež Viktor Križan a od apríla 2009 sa za bicie posadil Palo Kvas a ďalšej gitary sa chopil Laco Gomboš. To, že im to ide, ocenili diváci silným potleskom a až hystériou troch tancujúcich sólistiek z radov divákov. Toľko ku kapelám... Inak dramaturgia podujatí je taká istá ako po minulý rok, spoluorganizátormi sú Mestská knižnica v Bratislave a Slovenská bluesová spoločnosť, team je ten istý, teda p.Majerčíková za MK, Kroko ako ozvučiteľ a Sojka za SBS, no a o poriadok sa stará p.Hanák a hosteska Lucia. Vstup je voľný a za zmienku stojí hlavne to, že v dnešnej zlodejskej slovenskej spoločnosti všetci bluesmani hrajú bez nároku na honorár, čo je z našej strany dosť veľká frajerina ! Na záver poznámočka - celý koncert Strempek Bandu snímala spod dáždnika jedna významná, nemenovaná TV spoločnosť štvorrozmernou digitechnikou. Za prečítanie ďakuje Pavel Sojka, tajomník SBS Fotoreport ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Späť