Pokračovanie...

Prvou skupinou bolo česko-americké zoskupenie – Dobré ráno Blues Band. Trio Vít Kopecký (national steel guitar), Brynn Stephens (spev, harmonika) a Vladislav Sosna (valcha a s ňou spojený perkusívny systém) vysielalo pŕšky tónov v štýle mississipského blues nekompromisne a úderne, čím podnietilo prvých divákov k tancu. Vynikajúci nápad dramaturgie. Začať bluesový festival koreňmi blues. Výborný koncert a latka bola postavená 'kua' vysoko. Po Dobré ráno Blues Bande a malej pódiovej prestavbe prišla na scénu skupina Kiero Grande z Veľkého Kýra. Toto trio mladých hudobníkov má už medzinárodné skúsenosti. Vďaka víťazstvu na Slovakian Blues Challenge v Skalici reprezentovali v roku 2018 Slovensko v Nórsku, kde sa konala prestížna súťažná prehliadka European Blues Challenge. Chlapi neboli svojej povesti nič dlžní, zahrali skvele a pôvodnú tvorbu. Líder kapely, spevák a gitarista Adrián Kelemen výborne spieva a zaradil sa už do galérie vyhľadávaných sessionových spevákov a gitaristov blues. Kapela vychádza z blues. Trend v blues je, že mladé kapely ho obohacujú presahmi do iných žánrov. Kiero Grande je jednou z tých kapiel. Veľmi zaujala kompozícia 'A Hell Of A Ride', kde cítiť orient...možno i odsun Turkov zo Sitna v 16.storočí. :-))) Latka nespadla a na scéne sa objavilo srbské bluesové zoskupenie - The Gamblers. Pochádzajú z Vojvodiny z mesta Sremska Mitrovica a na ich webe sme sa dočítali, že fungujú od roku 1984. Čiže sú to skutoční bluesoví veteráni. A nie iba to. Od prvých tónov nám bolo jasné, že štyria hudobníci absolutne rozumejú tomu, čo hrajú. Po skvelých Kiero Grande sme opäť zakotvili v modernom elektrickom blues. Dvojica gitaristov a spevákov Alexandar Stanulovič (rytmická gitara) a Marin Balenovič (sólová gitara) spolu s rytmickou sekciou manifestovali fungujúci hudobný stroj naprieč viacerými bluesovými štýlmi. Hrali westcoast swing, chicagske shuffle, bluesrock, rumba blues a na dôvažok vlastnú tvorbu. Vďaka dobrým spevom zneli 'takmer americky' a hoci počas ich hrania už popŕchalo, vôbec to neodradilo dobre baviace sa obecenstvo. Podobne ako pri predchádzajúcich kapelách sa blues ukázalo byť dobrou tanečnou hudbou. Páni zo Srbska, klobúk dolu. Peter Lipa Band, bola ďalšia kapela, ktorá po malých chystačkách prišla na scénu pred predvarených, ale už moknúcich divákov. Dážď sa hral s nervami usporiadateľov, ale kvalitne zastrešená scéna a nápojovo-jedálny stan pojal mnohých zmoknutých... Po bluesových orgazmoch prišlo aj trochu jazzu a pesničkárenia čo k Petrovi Lipovi patrí a ten rozdal ľuďom všetko mediálne známe čo sa do nich zmestilo vrátane 'Maturantiek', 'Pánov v najlepších rokoch' a iných. Skvelé vstupy Radovana Tarišku na saxofón, či Miška Šimka na basgitaru, Petra Lipu ml. na klávesy podporené Michalom Fedorom na bicie len umocnili celkový dojem. Výsledok: mohutná tancovačka v daždi. Po Lipovcoch dážď ustal a na scénu prišiel Dani Robinson & Stonefree, americko-české zoskupenie ktoré sa rozšírilo na americko-česko-slovenské. Český bubeník zo záhadných dôvodov neprišiel a nahradil ho (bez skúšky) Peter Goruša zo skupiny Downtown. Kto je Dani Robinson? Američan tmavej pleti pôsobiaci i v Čechách, hrajúci piesne z repertoáru Jimmy Hendrixa. Čiastočne sa na neho i podobá. V tom duchu prebiehal aj koncert. Vypočuli sme si mnoho hendrixoviek, zažili sme aj show sólovania na krku, proste hendrixovskú smršť. Dani, nepochybne výborný gitarista, však nemal podľa môjho názoru ten správny výtlak. Napriek tomu ľuďom, tým sa to páčilo a po koncerte fotenie s divákmi nemalo konca kraja. Záverečnou skupinou prvého dňa festivalu SITNO BLUES bol René Lacko & Downtown. Gitarista a spevák René Lacko z Handlovej nastúpil so svojou osvedčenou zostavou. Na basgitaru hral Milan Golha, na bicie už spomínaný Peter Goruša a ako hosť výborný hráč na kláves Peter Dobrota. Pre tých, čo nepoznajú René Lacka, tak v r.1996 sa zúčastnil v Severnej Karolíne súťaže v interpretácii skladieb Jimiho Hendrixa, ktorú vyhlasuje každý rok Hendrixova rodina. Skončil v jednom zo semifinálových kôl ako najlepší Európan na 2. mieste. Od 90. rokov je René Lackov bluesrock ozdobou festivalov, motozrazov, open door festov, klubov, a jeho virtuozita a jedinečnosť v hre na gitaru ho dostala na rôzne pódiá do celej Európy. Zaradenie René Lacka bol vlastne vrchol prvého dňa festivalu. Reno zahral svoj štandard už do trochu unaveného publika, šesť hodín hudby dá zabrať. Hoci bolo hodinu po polnoci, fanúšikovia Reného Lacka a jeho hudby si však prišli na svoje. Záverom malo dôjsť k jam session Reného Lacka a Dani Robinsona. Toto sa, žiaľ neuskutočnilo.

Pochvala ide dramaturgii festivalu. Ponúkla všetky druhy bluesovej hudby a treba naplno napísať, že všetky kapely boli výborné a keby sa akokoľvek poprehadzovalo poradie rovnako dobre by to vypálilo.

2.deň – sobota 27.7.2018  fotoreport (LH_focus SITNO BLUES II)

Ešte o 14.00 lialo ako z krhly a kde -kto zapochyboval, či sa vôbec festival bude konať. O 16.00 sa začalo rozjasňovať a o 17.00 bolo jasné modré nebo. Možno práve Sitnianski rytieri, ktorí podľa povesti žijú v masíve vrchu Sitno a sú pripravení pomôcť národu, keď bude najhoršie, povedali počasiu aby sa neondilo. Moderovania sa opäť chopil Peter Spodniak, ktorého počasie nervovo nezrútilo a pevne uviedol prvú kapelu. Tou boli Ploštín Punk z Liptova. O kapele ide veľmi dobrý chýr a mali aj početnú fanúšikovskú základňu, takže od začiatku sa tancovalo, hoci počet divákov bol kvôli dažďu značne preriedený. Ploštín Punk je pravá festivalová kapela pre hudobne náročných i pre zábavy chtivých. Vtipné texty, hravé melódie, chytľavé refrény a (!) vlastná tvorba. Dobrá zábava pokračovala počas ďalšieho zoskupenia. Edo Klena & Klenoty z Prešova sú známym hudobným kalibrom, ktorý vystupuje na festivaloch naprieč Slovenskom. Edo Klena nezaprie svoju pesničkársku minulosť, jeho texty sú malým zázrakom. Spojenie krehkosti a sily podporené fajnými hudobnými kompozíciami. Edo sa obklopil mladými, šikovnými hudobníkmi a divák si prišiel aj umelecky na svoje. Klenotom ich vystúpenia bol záver -pjesenka 'Zaspávam'. Pustite si ju priatelia. Je na youtube.

Po Edovi Klenovi a Klenotoch uviedol Peter Spodniak veľké zoskupenie z moravského Brna – Poletíme? (s otáznikom na konci). Túto skupinu našiel šéf festivalu na internete a okamžite ich pozval na svoj festival. To čo moravskí kolegovia predviedli by som nazval jednoducho – hudobné tsunami. Ťažko sa to slovne vyjadruje, ale opäť skupina s vlastnou tvorbou, zrozumiteľnými textami, vtipom a úžasným náprahom. Dobre vymyslené aranžmány, vokály, sympatický líder hipsterovského zjavu so zodpovedajúcou lyrikou. Žánrovo nezaraditeľná skupina ponúkla množstvo prvkov rôznych hudobných štýlov hraných v rýchlych tempách. Výraz kapely pôsobil veľmi slobodne a zároveň vysoko profesionálne. Ani sekunda nudy. Nástroje: husle, trúbka, klávesy, saxofón, akustická gitara, basgitara a bicie. A sedem vokálov. Nuž a nebo sa vyčistilo.

Po tejto skupine som bol tak naplnený hudbou, že som sa rozhodol ísť domov. Nasledovali ďalšie kapely ako Hudba z Marsu, Lomnické čháve a Medial Banana. Trend, ktorým sa festival ďalej odvíjal, sa uberal smerom k nekompromisnej zábave, pohode a radosti. Potvrdili to i divácke ohlasy a ich spokojnosť.

 Nedá mi nespomenúť milú udalosť. V prestávke po vystúpení Eda Klenu a Klenotov privítal Peter Spodniak na scéne Filipa Graňa a jeho otca Františka. Kto je Filip Graňo? Je to mladý muž (21) ktorý sa zúčastnil hier NBHA (druh dostihového preteku) v USA a ako prvý Slovák v histórii a tiež ako prvý súťažiaci na svete s Downovým syndrómom. Otec Feri popisal obecenstvu anabázu jeho choroby od narodenia, ťažkosti diagnózy, ich prekonávanie, postoj zdravotníctva, spojenie s jazdectvom a koníkmi. Mladý muž zo Santovky namiesto zakotvenia sa v ústave (bežná prax umiestnenia ľudí s touto diagnózou) má na konte aj Olympijský titul, titul majstra sveta či Európy vo svojej kategórii. Jazdí ďalej a jeho séria 'naj' sa da pozrieť na internete. Kde končí medicína prichádza zázrak? A možno aj nie. 

Festival SITNO BLUES 2019 bol hudobný festival kľudu a harmónie. Na malom priestore v krásnom prostredí. Bez megalománie a masy hromadnej pohody. Veľa ľudí sa všade dobre zmesti!

Chvála ide organizátorom a ich šéfovi Petrovi Spodniakovi, celému tímu v čapovacom stane ale i priateľom, ktorí dávali pozor, aby veci šli hladko. Prianie pohody letí aj k Sitnianskym rytierom.

Za Slovenskú bluesovú spoločnosť jednoducho: Ďakujeme.

Juraj Dura Turtev