Pokračovanie...

Rockovanie 2017 v kultúrnom dome Istra centrum v Devínskej Novej Vsi takéto pocity prináša. Organizátormi rockovaní je miestna kapelka Kam z Konopí a v zákulisí sme sa s chlapmi z kapely po úmornom premýšľaní dohodli, že by to kľudne mohol byť aj jubilejný 10,.ročník rockovania.. A bez toho, že by sme sa na niečom vopred dohodli, sa zo mňa stal zrazu moderátor tohto minifestivalíku. Takto nejako si predstavujem robiť v predkremačnom veku kariéru !!!

Program Rockovania 2017 sľuboval nasledovné kapely: No Smoking, Jožo Barina & His Rock Band, Grapefruit Death a Kam z Konopí. Začiatok programu sa síce oneskoril, ale to nevadilo úplne zaplnenému hľadisku. Prvou kapelou večera boli chlapi z kapely No Smoking. Nezisťoval som, aký majú jednotlivci vzťah k cigaretkám, dôležitá bola ich kvalitná slovenská hudobná produkcia z pera gitaristu a spevíka Juraja Šulavíka, väčšinou na texty p.Batěka a aj p. Mikláša. Frontman Šulavík priviedol na pódium nasledovnú zostavu: Tibor Rolko – klávesy, Jakub Čižmazia – gitara, spev, Viktor Gabaj – bicie a hosť kapely, basista Ladislav Lendvai. Kapela odohrala svoj hodinový set za súhlasného potlesku obecenstva. Nastavili vysoko latku rockovania. Úvod do druhého dejstva bol pomerne prekvapivý. Avizovaná kapela Jožo Barina & His Rock Band nastúpila na pódium bez svojho frontmana Joža Barinu, ktorý spokojne podriemkával v zákulisí. A tak som ohlásil kapelu Krokoband 5, frontmana Petra Kroka Modranského. Kroko je neodmysliteľnou súčasťou bratislavskej tvrdej rockovej scény, dochoval do tohto žánru aj svojho syna Erika Žiaka, ktorý sedel za bicími, no a rytmiku dopĺňal Jarko Svrček na base. Odohrali síce len jednu skladbu, ale bolo to intro viac ako kvalitné.. Vzápätí som ohlásil a privítal na pódiu Jožka Barinu, môjho generačného súputníka. Obecenstvu som ukázal aj archívne CD z roku 1988, kde práve Jožko na akcii Rockforte – Blues na Dunaji priviedol na pódium Istropolisu v Bratislave svoju kapelu v zložení : Kroko – gitara, Boboš Procházka – harmonika, Palko Barna – bicie a Vladko Cola Chren – basa. Posledne dvaja menovaní, moji dobrí kamoši, už tvrdia rytmiku v nebeskej kapele, no a práve 11.november 2004 bol dňom odchodu na druhú stranu rieky basistu Vladka Chrena. Aj touto formou sme si uctili pamiatku svojich kamarátov. Tiež som pohovoril o Jožkovej histórii v kapelách The Players a The Meditating Four. Remaky LP The Players a  Jožkove komplexné CD má na svedomí aj na koncerte prítomný producent Peter Haruštiak. Obe vecičky sú doslova zberateľskou raritou – vďaka. Z uvedeného CD chlapi odohrali 6 skladieb, medzi nimi aj skladbu Lej, vínko lej, ktorú otextoval aj na tomto koncerte prítomný Marian Slovák, ktorý je u mňa zafixovaný okrem herectva aj ako moderátor môjho životného koncertu pri krste knihy Slovenský bigbít v nebohom PKO. Potlesk kapele nebral konca a aj keď Jožko v príhovore spomínal fyzikálnu veličinu Zub času, na kumšte kapely sa tento fenomén neprejavil a obecenstvo to aj adekvátne ocenilo.

Následnou kapelou na pódiu boli Grapefruit Death. Sú to moji o kus mladší obľúbenci, jednak preto, že sú výborní muzikanti a tiež preto, že veci okolo seba berú s nadhľadom. Frontman Laco Gomboš, gitarista a vokalista kapely priviedol na pódium stabilných členov. Tu sú: Roman Csolle – spevák a šoumen, basista a v ten deň oslávenec Martin Matyáš, gitarista a vokalista Gusto Čech v ten deň ostrihaný, no a na záver som si nechal klenot kapely a čerešničku na torte, sediacu za bicími – Karolínku Uherčíkovú. Zo zákulisia som pozoroval jej hru za bicími. Radosť pozerať a hlavne počúvať. Ľahkosť, dynamika a cit pre uvádzané skladby sú hlavnou črtou nedávno skončenej novinárky. Strednogenerační kolegovia z kapely sa iste tešia na každú skúšku. A ako ináč, kapela sa profesionalizuje. Ako jediní používali na pódiu zadymovacie zariadenie, spievali pol na pol aj anglické texty, no a dali na moju radosť aj skladbu Med mi daj, moju obľúbenú, ktorú s nimi spievalo aj celé publikum. Nasledovali povinné prídavky a aj tie ľudia spievali.

Poslednou kapelou večera boli domáci organizátori podujatia, Kam z Konopí. Byť pioslednou kapelou podujatia je pomerne nevďačná úloha hlavne kvôli odchádzajúcim spojom mestskej predpolnočnej dopravy. Ľudia ich z posledných síl chytajú a tak sa sála stáva redšie osídlenou. Napriek tomuto hendikepu kapela hrala s veľkým nasadením, okrem klávesáka všetci spievali a tak si pripomeňme jednotlivé posty. Milan Runák – bicie, Richard Pulman – basa, Dušan Chomo – gitara, Tibor Roľko – klávesy a najmladší člen kapely, gitarista Juraj Slávik. Kapelu som počul hrať viackrát, najsamprv v zaniknutom hudobnom klube U Očka. Vždy hrali len vlastné, slovenské vecičky, zaknihovali ich už aj na svoje CD a na tomto koncerte hrali skladby z uvedeného CD a aj úplné novinky. Skladby sú do detailu prepracované a poctivo nacvičené. Chlapi odohrali 18 skladieb, s rázovitými názvami. Úchytkom spomeniem skladby Voňavý dym, Svine, Mesto stratených, Repa a Odtrhnutí z reťaze. Publikum ktoré vytrvalo si žiadalo prídavky a chlapi im vyhoveli. Boli to hity Ananás a Drevené ucho. Čo dodať záverom? Rockovanie 2017 bolo úspešné a  atmosféra podujatia bola zachytená aj fotografom Krokom, jeho manželkou Magdalénkou a synom Erikom. Z útulného Istra centra som vyšiel do polnočnej daždivej tmy a cestou domov som premýšľal, čomu by som dal asi prednosť. Či rokovaniu, alebo rockovaniu. Za bé je správne...

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka tajomník SBS.