Pokračovanie...

Maturoval som zo zemepisu a tak tu troška zamachrujem, aj keď len za pomoci Wikipédie. Kanárske ostrovy pozostávajú z 13 ostrovov, z toho je 6 neobývaných. Sú sopečného pôvodu, ležia v Atlantickom oceáne, cca 100 km západne od afrických brehov na pomyselnom pomedzí Maroka a Západnej Sahary. Pod španielskou správou sú od roku 1479 a t.č. sú autonómnym spoločenstvom Španielska. Ostrovy ročne navštívi 10 miliónov turistov, no a Las Palmas de Gran Canaria má cca 380 000 obyvateľov a o tomto čase je tam prívetivých 21 stupňov Celzia. Teplotu spomínam preto, lebo frontman a zakladateľ kapely Jaime Jimenez sa počas koncertu niekoľkokrát sťažoval na zimu v stane Múzea. Vonku u nás bolo nula stupňov a jeho dvaja menej rozmaznaní kolegovia hrali v krátkych tričkách. Jaime hral v tenkej košieľke, s bohatiersky vyholeným hrudníkom a dobráci z obecenstva mu ponúkali aj vetrovku teplejšiu, aj tenšiu. Nechcel...a tak striedal aspoň dve gitary a celý koncert odspieval. Kolegami v kapelke boli basák Francisco Fasardo, sólo gitarista a vokalista Fabio La Perna a bicista José Alberto. Tak mi to prezradil manažér kapely, ktorý sa predstavil ako Heavy – D. Všetci chlapi boli čiernobradatí, až na manažéra, ktorý mal naozaj červenú bradu z názvu kapely. A bol tetovaný aspoň na úrovni našej futbalovej reprezentačnej jedenástky. Až na bicistu Josého všetci hovorili anglicky a aj všetky odohraté rímejky boli v angličtine. S Josém sa odohrala úsmevná historka. Pred koncertom sa pevne držal za rozkrok a zdalo sa, že imituje Majkla Džeksona. Hovoril len španielsky a až skrivená tvár uistila Marcela, že potrebuje ísť na WC. Zo záchodu vyšiel vysmiaty – človeku stačí občas tak málo...Európske koncertné turné kapely začalo 22.11. v španielskom Bilbau, na turné odohrali 21 koncertov v Španielsku, Nemecku, Francúzsku, Švédsku a u nás v Podunajských Biskupiciach. Koniec turné bude 22.12 v Berlíne, ale som presvedčený, že pod stanom si zahrali len u nás a budú na to spomínať pri bazéne v Las Palmas do konca života. Odohrali pod ním 19 skladieb, v predajnom stánku ponúkali doteraz vydané CD nosiče a aj posledný, s názvom Dakota. Po ukončení produkcie sa navliekli do búnd a vo veselej nálade rozdávali autogramy a fotili sa z fanúšikmi. To je ale nakoniec vidieť aj z fotoreportu Zorky Liškovej. Bluesoví priatelia Múzea obchodu, aj v mene SBS ďakujú všetkým pracovníkom Múzea za sprostredkované zážitky a chvíle v čarovnom stane a už sa netrpezlivo tešíme na ďalšiu dekádu koncertov, ktorá začne hneď krátko po Novom roku 2019. Veľa zdravia priatelia !!!

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS