Pokračovanie...
V príjemne slnkom ožiarenej Trnave som sa pred radnicou o pol piatej stretla s kamarátkou, s ktorou mám spoločný silný vzťah k literatúre a hudbe. Išli sme na kávu a strávili sme vyše hodiny v príjemnom rozhovore.
O šiestej sa začal koncert na malom pódiu na Hlavnej ulici pred radnicou. Poslucháčov privítal gitarista Stano Počaji a zdôraznil, ako sa spolu s harmonikárom Jurajom tešia novým tváram i starým známym v publiku. Prezradil, že hrávajú ako duo už 2-3 roky a dnes zahrajú skladby z jeho albumu Aftertee – Journey Home, ale tiež jazzové štandardy, bossa-novy, prípadne aj trochu popové veci.
Z albumu Journey Home zazneli napríklad Stanove skladby Úšustom a After Midnight. Jemnú baladu After Midnight Stano venoval všetkým krásnym dámam a najmä tej, ktorá je už približne 30 rokov jeho životnou partnerkou. Poznamenal, že aj Juraj si pomaly zakladá rodinu, a tak to má byť. Veď vlastne aj deti a hudba patria k sebe. To sa potvrdilo aj na tomto koncerte, stačilo sa len pozrieť na drobcov v publiku. Jeden malý chlapček sa dokonca na hodne dlhú chvíľu postavil k bočnej strane pódia a bubnoval po nej rukami, akoby tiež chcel hrať.
Po ďalšej Stanovej kompozícii Watershutter jej autor skonštatoval, že to znamená „vodný uzáver“, ale ešte to nie je vhodný uzáver, a preto budú hrať ďalej. Skladby plynuli v príjemnej, prevažne jazzovej nálade, no stále sa mi zdalo, že niekde v hĺbke tej hudby cítim blues. So záujmom som tiež pozorovala Juraja, ktorý mal pri sebe na pódiu praktický kufrík na fúkacie harmoniky, spokojne a s prehľadom vždy vytiahol tú, ktorú práve potreboval a keď dohral, znova ju schoval. V niektorých skladbách nielen hral na harmonike, ale aj spieval. Stano počas celého koncertu výborne hral na akustickej gitare.
Do pokojnej atmosféry večera dobre zapadli i dve skladby od Antonia Carlosa Jobima – bossa-novy Wave a The Girl From Ipanema. V druhej menovanej sa Juraj predstavil aj ako spevák.
Stano naďalej vtipne komentoval skladby, ktoré hrali. Po bossa-novách poznamenal, že je načase zahrať aj niečo bluesovejšie, aby ich hudba nebola taká „bosá“. A tak aj urobili. Stano sa pozastavil nad názvom piesne Run Me Down, ktorý omylom započul ako „Ruin Me Down“. Juraj vysvetlil, ako to s tým názvom vlastne je a pieseň i zaspieval. Stano po nej znova zažartoval: „Skoro si ma zruinoval!“
Publikum sa vôbec necítilo zruinované a potlesk svedčil o tom, že sa mu táto muzika páčila.
Jurajov spev zaznel i v piesni Sunny, ktorú preslávili okrem iných i Boney M.. Stano prezradil poslucháčom, že Juraj má vlastnú kapelu The Groove Time a hrá s ňou jazz a blues na Slovensku i v Európe. Aktivity Juraja a jeho kapely je možné sledovať i na Facebooku, ako je to v tejto dobe už bežné.
Keď sa koncert chýlil ku koncu, Stano nám všetkým poďakoval, že sme prišli na ich vystúpenie. Zdôveril sa nám, že v Trnave chodil na strednú školu, preto má toto mesto veľmi rád. S Jurajom zahrali ešte poslednú skladbu Isn´t She Lovely od Stevieho Wondera, Juraj aj spieval.
Po vystúpení sa Stano s nami rozlúčil slovami, že Trnava je úžasné mesto a aby sme si tu spokojne užívali koncerty do konca prázdnin. Keďže organizátori Leta na korze robia úžasnú robotu, mali by sme im napísať na Facebook, akí sú dobrí.
Čo dodať? Moja kamarátka i ja sme mali naozaj pekný hudobný zážitok. Navyše som sa stretla s trnavskými hudobníkmi – Ikou Kraicovou, Romanom Kraicom a Ivanom Tomovičom, ktorých tiež koncert prilákal k radnici. Hudba sa mi vôbec nezdala „bosá“ (hoci bossa-novy sa vyskytli), ale vkusne zaobutá do topánočiek pospletaných z rôznych hudobných žánrov. Koncerty na trnavskom korze majú neopakovateľnú atmosféru. Tento tiež prispel k tomu, že sa na toto miesto opäť rada vrátim.
Ružena Šípková
