Pokračovanie...

Festival otvorilo Marian Ševčík trio so svojim hosťom Andy Middletonom. Frontman kapely Marian Ševčík trónil za bicími, rytmiku dopĺňal kontrabasista Peter Korman, za klávesmi bol Andrej Farkaš a avizovaným hosťom bol saxofonista Andy Middleton z USA, ktorý však dlhodobo žije vo Viedni. Vo svojom hodinovom úvodnom bloku kapelka odohrala päť kompozícií, z toho boli tri hosťujúceho amerického saxofonistu. Každý hráč dostal v skladbách svoj individuálny priestor na vycibrené sóla, odmenené zakaždým potleskom obecenstva. Hlavné sprievodné slovo mal medzi jednotlivými skladbami americký saxofonista a podľa živých reakcií publika bolo zrejmé, že angličtina je na Slovensku udomácnená. Úvod minifestivalu bol ostrý ako britva, o to viac som držal prsty následnej kapelke s hlavnou protagonistkou Dorotou Nvotovou. Jej projekt sa volal Silné piesne. Dorotu sledujem dlhé roky, hlavne jej hudobnú kariéru, ešte z čias kapelky Dr.Schlosser bamdu už zosnulého frontmana Maca Csonku, počul som mnoho jej koncertov na rôznych pódiach a z materstvom vyzrela osobnostne, aj hudobne a je z nej pekná žena. Potešilo ma, keď si kúpila chalúpku na Devínskej ceste pri ramene Dunaja, ktorú postavil môj už zosnulý priateľ Vladko Chren, vynikajúci gitarista a bendžista, s ktorým som veľakrát hral. A tú romantickú chalúpku som trikrát kedysi rekonštruoval. Aj o tom sme pred Dorotiným koncertom poklebetili a mal som pocit, že sa tešila, že poznám dôverne jej oddychovú zónu. Toľko teda môj osobný postreh predtým, než Dorota priviedla na pódium svojich spoluhráčov. Rytmiku tvrdili kontrabasista Juraj Kalász a bicista Jakub Valíček, za jedným klávesom sedel Jaroslav Remenár, za ďalším Vladislav Šarišský Slnko a u tohto klávesáka treba doplniť, že osem skladieb z repertoáru stihol odohrať aj na harmonike. Hviezdou večera bola Dorota, ktorá spievala, moderovala a  poslednú skladbu z desiatich uvedených aj odohrala za klávesom. Názov recitálu Silné piesne mal svoje opodstatnenie, nakoľko to bolo osem rímejkov naozaj silných svetových kompozícií. A zavŕšili to posledné dve vlastné skladby z Dorotinej autorskej dielne. Odmenou celej kapelke za perfektný výkon bol veľký aplauz obecenstva.

Posledným koncertom večera bol sólo koncert Andreja Šebana. Byť na pódiu úplne sám, počas hodinovej produkcie, tak to chce ako sa hovorí celého človeka. Zo zákulisia by sa ale mohlo zdať, že je tam celý ansámbl hudobníkov.. V tejto alternatívnej hudbe tam bolo počuť iks nástrojov a do toho znela Šebanova gitara a slovenský spev. Nebolo treba byť veľkým detektívom, aby človek nezachytil slovenské ľudové motívy dávnej minulosti. Počas hodinovej gitarovej bravúry a spevu zaznelo len jediné hovorené slovo, keď v sekundovej minipauze povedal autor divákom Dobrý večer. Znalci a fajnšmekri v celej majstrovej produkcii iste zachytili aj pasáže z doteraz vydaných CD nosičov a to „Bezvetrie“ a „Triplet“. Keď som sa po koncerte pýtal protagonistu na priebeh zrodu tejto produkcie, stručne odvetil, že je to mnoho hodín programovania diela a jeho zladenia s gitarou a textom. Obdivuhodné!!!

Záverom skonštatujem, že 19.ročník festivalu PET JAZZ 2019 mal výbornú úroveň a okrem iných je to aj vďaka verejným zdrojom z Fondu na podporu umenia, ktorý bol hlavným partnerom podujatia. Zvedavcom doporučujem pozrieť fotoreport Zorky Liškovej..

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.