Pokračovanie...
1. deň patrilo pódium Petre Börnerovej a organizátorovi festivalu Bobekovi. Koncert bol na požiadanie muzikantov nefajčiarsky, nakoľko za bicími nástrojmi hralo dieťa, Tomáš Bobrovniczký junior :) Tento fakt, ničím neubral na kvalite vystúpenia. K účinkujúcim sa pripojil aj skvelý harmonikár z Maďarska Csaba Besenyei, ktorý zahral s Bobekom samostatné kolo a moja maličkosť (pozn red. Vlado Urbanovský).
2. deň festivalu by som nazval dňom kontrastu.
Na pódiu sa predstavilo zoskupenie Romanika, ktoré tvorili manželia Kraicovci Roman a Ika a vkusne ich hrou na akordeón dopĺňal Mochi To. V ich hudbe bolo počuť inšpiráciu šansónom, klezmerom, jazzom, world music, ... Zhrnul by som to ako výpoveď ženy z hĺbky duše. Precítená intímna muzika, Romanika.
Potom nastúpili na scénu francúzski Dirty Deep. Ich inšpirácia bola jasná... blues z oblasti Delty, ktorí títo mladí chalani pritvrdili trochou rocku a razantnou rytmikou. Od prvej noty do poslednej sa na ľudí valila energia, doplnená skvelým showmanstvom a komunikáciou s publikom. Toto čierny pes ešte nezažil. Tancovalo a skákalo sa po stoloch od dvadsaťročných až po seniorov, bubeník časť svojej sady ponúkol ľuďom i s paličkami, aby si zabubnovali skapelou. Dirty Deep to jednoducho zvalcovali.
Festival ukončili v sobotu vynikajúci gitarista z Veľkej Británie žijúci v Prahe, Justin Lavash a Milan Konfráter so svojim Bandom. Justin uchvátil ľudí svojou vynikajúcou a nezvyčajnou hrou na akustickej gitare a spevom. Hral sám a miestami mu rytmicky dopomáhali akési mašinky, ktoré vyzerali akoby si ich chvíľu pred hraním vypájkoval na kolene. Milan mal ako vždy luxusný gitarový zvuk.
1. ročník PesFestu teda dopadol nadmieru dobre, ľudia boli spokojní a každý sa teší na ďalší ročník a sú zvedaví, kto príde nabudúce.
Vlado Urbanovský
fotky: Adriana Ganzer