Pokračovanie...
Priehrada na rumunských Železných vrátach z roku1965 zabránila jeseterým orgiám na hornom toku Dunaja. A tak som naladil svoju gitarku a spolu so Soletkami sme rozbehli večer v STRET klube, takže Paľo Sojka & Miška Hanzelová, Jarka Brosková, Lidka Pohlová a Naďka Kyselicová. Zahrali sme náš tradičný repertoár a hneď po nás to rozbalil Janusz Kurowski, ktorého gitarové umenie bolo radosť počúvať, o speve ani nehovorím. Po ňom nastúpila na pódium trojčlenná kapelka Coffeina z Lodze. Mandolínu obhospodaroval Artur Houszko, basu a spev mal na starosti Krzysztof Ochnio a gitaru Andrzej Skuza. Ich hodinový set na záver ozvláštnila domáca Ima Dovinová na alt saxofóne a po celý čas držal rytmiku na cajóne Laco Haško. Po ich produkcii nastala neorganizovaná jam session, kde si zahrali gitarista Engin Turker s mladučkou speváčkou Luckou Kvasničkovou a úplný záver obstarala opäť Ima Dovinová so Soletkami a éterom sa niesli hlavne cigánske bluesové balady. Záverom podotknem, že v rozľahlom areáli bývalej Ryby majú svoj priestor aj šermiari, kúzelníci, artisti a videl som aj boxerský ring. Otvorené je tam od 15 do 23-tej hodiny a treba to ísť pozrieť... Sobotný deň 19.5. sa hudobné aktivity presunuli do hospodárskeho a rekreačného areálu vo Sv.Juri pri Bratislave. Areál bol plne obsadený, podľa zalizujúcich sa hostí som usúdil, že guláš bol dobrý, nápoje asi tiež a hudba bola na výbornej úrovni. Po úvodnej anonymnej kapele nastúpila na pódium Ima Dovinová a strihla si dve skladby so svojou dcérou Luckou Kvasničkovou. Následne Ima predstavila svoj Band v nasledovnom zložení : gitara a basa – Erik Chovan, bicie – Laco Haško, Ima hrala kláves, gitaru a altsaxofón. V speve sa striedala s Lidkou Pohlovou, na ktorú som bol najviac zvedavý. Početné obecenstvo sa dostávalo do varu pri desiatich odohraných skladbách. Poľské zoskupenia hrali prirodzene v tom istom obsadení ako počas piatočného koncertu a zaslúžený potlesk si užívali. Posledné, nedeľné vystúpenie bolo v bratislavskom Flame Music bare už bez poľskej kapelky Coffeina, ktorá sa pobrala domov. Úvod koncertu obstarala gitaristka a speváčka Meluzína, vlastným menom Sára Halíková a počul som ju prvý raz. Pomerne krehká mama dvoch detí ma prekvapila mohutným hlasom a hrou na gitare. Hráva hlavne na verejných priestranstvách, ale aj v kluboch a na rôznych festivaloch. Zaujala ma jej vlastná tvorba, ale hrá aj cigánske balady, balkánske piesne. V letnom období putuje obytným autom aj s deťmi po Európe a zdá sa, že takýto životný štýl jej vyhovuje. Úspech mala aj vo Flame bare. Po nej sa rozlúčil záverečným vystúpením v Bratislave aj Janusz Kurowski, báseň Jesenná spoveď zarecitovala pani Zlatica Plašienková a záver svojho setu zavŕšila Cohenova pieseň Hallelujah, ktorú si s Januszom zaspievali viaceré zboristky. Záverečný vstup večera malo duo Zuzka Homolová & Miloš Železňák. Čo dodať ? Excelentné vystúpenie, hoci som ich počul už x-krát. O Milošovej hre na gitare idú legendy a Zuzka vynikajúco interpretovala jednak slovenské a aj francúzske a poľské balady. Spievala ich so sebe vlastným šarmom napriek bolesti, ktorú si spôsobila neúmyselnou skoro amputáciou ukazováka na ľavej ruke. Nuž, ružomberská tráva je tvrdá a vyžínací kosák v Zuzkiných rukách je menej často ako gitarka a hrkálky, ktorými ozvláštňuje svoj spev. Prst jej neamputovali, záchranná akcia lekárov dopadla dobre a následky možno vidieť aj na priloženom fotoreporte Zuzany Kovárikovej a Imy Dovinovej. Trojdňový družobno-hudobný maratón dopadol výborne. Vďaka všetkým protagonistom a poľským priateľom zvlášť !!!
Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS
