Pokračovanie...

Frontmanom kapelky je klávesák Martin Kratochvíl, autor väčšiny odohratých skladieb. Gitarista Zdeněk Fišer je aj spevákom zoskupenia, rytmiku tvorili basák Přemysl Faukner a bicista Filip Jeníček. Treba povedať, že ako organizátori koncertu, tak aj kapelka boli prekvapení nevšedným záujmom obecenstva a bol to tretí koncert v Múzeu, čo sa týka počtu divákov. Koncert v prvej časti pozostával zo šiestich odohratých skladieb. Prvá bola Sindy, v ktorej Martin vzdal hold svojmu už nežijúcemu psíkovi, po ďalšej skladbe Manuela pohovoril Martin o blúdení pri Slovnafte a následnom prekvapení z priestorov Múzea obchodu.. Nasledovali skladby Cestou a Zdroje tu jsou. Piatu skladbu zaspieval gitarista Zdeněk a bola to skladba J.J.Calea s názvom Sensitive Kind. Poslednou skladbou prvého hodinového bloku bola známa skladba na španielske motívy, Toledo. V polhodinovej prestávke sa dav ľudí nahrnul k predajnému boxu, podobnému môjmu čarovnému bluesovému kufríku. Boli v ňom ukryté poklady v podobe 7 titulov CD nosičov Martina Kratochvíla spolu s jeho dvomi vynilovými LP platňami – Talisman a Siločáry a jeho knihou Suma sumárum. Objavil som tam aj 6 titulov CD nosičov kolegov z branže, medzi iným aj Petra Lipu & Luboš Andršt Blues Band., DVD Jazoo Laca Decsiho a dva tituly vynilov od Milana Svobodu a Petra Skoumala. Frontman Martin trpezlivo podpisoval všetko, čo mu priniesli na podpis vďační diváci a bolo toho neúrekom, medzi iným aj raritné obaly starých platní, čomu sa čudoval aj samotný Martin. Ochotne mi odpovedal na moje otázky a tak som sa dozvedel, že je otcom dvoch dcér, psychologičky a interiérovej dizajnérky a jedného syna, ešte študenta. Deti sa nepotatili a v hudbe nenasledovali svojho otca. Dozvedel som sa, že nepokojná Martinova duša vyrazí tento rok do Nepálu už po 46-ty krát ako horolezec, kde v Himalájach natočil už dva filmy. Z agendy námorníka mi Martin prezradil, že na mori už nebol tri roky, ale má ešte v pláne cestu okolo sveta na katamaráne. Martin bol evidentne nadšený záujmom obecenstva a tešil sa z neho. V druhom hodinovom bloku koncertu začali skladbou Black Market od Joe Zawinula, s peknými sólami jednotlivých nástrojov. Inštrumentálna bola aj ôsma skladba Drobnolistý kvítek. Deviatou skladbou v poradí bola Zdeňkom spievaná skladba It hurst me too, teda bluesový štandard z 50-tych rokov minulého storočia. Následnou skladbou bola inštrumentálna skladba Zlo pecek. Zarezonovalo aj následné Čundrácké blues a poslednou skladbou bola Potopa, ktorú kedysi dal boľševik na index, aby v rádiu vraj neprovokovali ľudí pri povodni v Prahe. Obecenstvo sa mohlo utlieskať a tak nastúpil k mikrofónu opäť Zdeněk a v prídavku zanôtil skladbu Ray Charlesa I don´t need doctor.. Zazvonil zvonec a rozprávke bol koniec. Musím zmieniť aj mojich dvoch bradatých rovesníkov, teda spolupracovníkov kapelky, technika Jiřího Zinka a manažéra a šoféra kapelky Slávka Jíšu. Kapelka tu bola na otočku a čakala ich nočná cesta do Prahy. Keď som sa ich pýtal, kedy naposledy hrali v Bratislave, tak si s Martinom za svet nevedeli spomenúť, snáď len to, že to bolo vo Véčku, rok zostal v anonymite. Kapelka v tomto zložení odohrá cca 30 koncertov ročne. Atmošku podujatia možno zachytiť z fotoreportu Zorky Liškovej. Vďaka všetkým protagonistom za skvelý večer !!!