Pokračovanie...

Malý Jonáš sa narodil 3.2.1812 v dedine Záborie, v okrese Martin do zemianskej rodiny. Študoval na mnohých miestach, až bol nakoniec vysvätený na evanjelického kňaza a čuduj sa svete, po rokoch podpísal prestupový transfer do rímskokatolíckej cirkvi a stal sa jej farárom. Od roku 1853 až do svojej smrti 23.1.1876 bol farárom v Župčanoch v okrese Prešov. Okrem toho že bol kňaz a teológ, bol aj literárny polyhistor – básnik, prozaik, dramatik, novinár a mal aj x ďalších aktivít, ktoré publikoval v rôznych periodikách pod viac ako 20 pseudonymami. Jeho literárna pozostalosť je rozsiahla, nás však zaujíma hlavne poviedka Dva dni v Chujave, ktorá má dve časti : 1.Deň škaredý a 2. Deň pekný. Edo Klena si vybral pre názov svojho CD práve Deň škaredý. Keby čitateľ zavrel na chvíľu oči, myslel by, že Jonáš Záborský napísal poviedku pred pár dňami. Troška si zrekapitulujme : Deň škaredý - táto časť predstavuje prítomnosť, bezcieľnosť živoriaceho ľudu v zapadnutej obci Chujava, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú útechu v alkohole. Do dediny prichádzajú úradníci z mesta vyberať poplatky a pokuty. Obyvatelia dediny sú rozhnevaní a rozdeľujú sa na skupinky – presadzujú svoj názor. Postavy knihy sú sebecké a v ústnom prejave používajú nárečie, reč predstaviteľov chudoby je nevyberaná a vulgárna, autor ňou dokresľuje karikatúru jednotlivcov. Ľuďom ide len o peniaze a o to, aby sa mali čo najlepšie. Samotný ľud zdiera nielen vrchnosť, ale aj krčmári a dvaja statkári... Nie je nám to povedomé aj po cca 150 rokoch ? Druhý diel, Deň pekný je v poviedke síce optimistický, ale naň si na dnešnom Slovensku ešte dlho počkáme. Dnes Slovensko zdierajú zlodeji, ktorým sa slangovo vraví oligarchovia a tí ťahajú za nitky marionetami – teda šašami v slovenskom parlamente a vo všetkých vládach od roku 1989. A slovenský rozhašterený národ odchovaný zločinným komunizmom pozerá ako puk a pekne zobká z ruky, posilujúc svoje sebavedomie alkoholom. Psychológ - profesor Heretik vo svojej knihe Zlo nazýva bezbrehé chlastanie na Slovensku decentným zvratom – „ variant regionálnej normy „ a táto sa dodržiava naozaj všade !!!

Vrátim sa do Klubu spisovateľov. V minulosti som tam bol viackrát v spoločnosti pani Jozefíny Heroldovej-Znášikovej, publicistky a spisovateľky. Viedli sa tam v bohémskej spoločnosti vášnivé debaty o literatúre, končiace väčšinou nadránom a z následným hlavybôľom. Dnes interiér klubu vyzerá skôr ako zázemie erotického salónu na úpadku a hneď vo dverách som stretol Rahana, šéfa zaniknutého Očka, ktorý má Klub v prenájme a to je záruka aspoň kvalitného zvuku. Samotný koncert mal avizovaný začiatok na 20,00 hod., no a začal o hodinu neskôr, pravdepodobne kvôli zahrievaciemu kolu pre návštevníkov pri barovom pulte. V prvej, hodinovej časti koncertu, hrala kapela skladby z predchádzajúcich svojich albumov. Frontmanovi kapely– gitaristovi, autorovi piesní a spevákovi Edovi Klenovi sekundovali na pódiu nasledovní spoluhráči : Lukáš Valkučák – gitary a spev, Marcel Kokinčák – basgitara a spev a Michal Gál – bicie a spev.  Samotný krst CD bol po prestávke a krstila ho na pódiu štvorica mladých, náhodne vytypovaných ľudí z obecenstva. Podotýkam, že trojica dievčat z krstiteľov by sa určite v súťažiach krásy neumiestnila na popredných priečkach poradia, možno sa však mýlim. Druhá časť koncertu prezentovala skladby z krsteného CD. Nabitá sála aplaudovala, nálada kulminovala, boli tanečky a všetci boli vysmiati z dobrého koncertu. Keďže boli na všetkých stoloch popolníky, nie som si istý v budúcnosti priazňou nefajčiarov.

Na samotnom CD je 15 skladieb o celkovej minutáži 52:39, celé je poňaté v retro štýle, desiatou skladbou je Škaredý deň v Chujave, zaujímavé sú názvy niektorých skladieb : Zomrel eštebák, Ujo Michal spomína, Až kým nás smrť nerozdelí, Čas sa kráti a finálna pieseň Zaspávam. Celé CD je výborné a vypočuté v kľude domova nás núti k zamýšľaniu.

Dobrá vec sa podarila a treba len dúfať, že jedného dňa bude mať kapela dôvod aj k nahratiu ďalšieho CD s názvom Pekný deň v Chujave !!!

Atmosféru krstu je možné vychutnať z fotografií Zorky Liškovej.

Za pozornosť ďakuje Pavel Sojka, tajomník SBS