Pokračovanie...
Zo starého stropu zmizli opotrebované hudobné nástroje a nahradili ich fascinujúce svetielka, ktoré mi pripomínali mliečnu dráhu vo výškach Skalistých hôr, kde som kedysi dávno čundroval s českou kapelou Zelenáči, po našom Greenhorni. Celkom nový je aj interiér podniku, s celkovou kapacitou 142 miest, no a samozrejmosťou je aj ozvučenie celého priestoru. Úderom 18-tej hodiny sa krst začal. Na scénu prišli už trocha odrastení chlapci z Vysokých Tatier a po vyvedení mláďat z hniezda sa vrátili k svojej dávnej láske, teda muzike. Príznačný je aj názov kapelky, teda FANATIK. Frontman kapely je Viliam Ferenčík, autor všetkých, len slovenských skladieb a zároveň gitarista, klávesák a spevák. Ďalšiu gitaru hral Rudolf Kubašský a rytmiku tvrdili basák Michal Lábus a bicista Milan Kontrík, ktorý mal aj sprievodné slovo.. Chlapi odohrali hudobnú zmesku v trvaní 80 minút, celkove zaznelo v ich podaní 23 skladieb, nuž v Tatrách sa im to na čerstvom vzduchu hrá, aj do tanca, aj na počúvanie. Zanechali priaznivý dojem. Po prestávke mal prísť na pódium Orchester Ivana Tomoviča. Neznalí si snáď myslia, že prihrmí súbor veľkosti Alexandrovovcov a na pódium vylezie zrazu len sám Ivan Tomovič so svojimi fidlátkami, ale tvrdí muziku ako celý orchester. V prvej skladbe s ním alikvótne spieval Juraj Turtev z pocty k jedinému Tibeťanovi v hľadisku, ktorý sem meria vždy cestu len kvôli tejto jedinej pesničke. V tomto bloku sa už chystalo ku krstu knihy a predohrou bola slovenská recitácia veršov v podaní Judity Kaššovicovej a maďarskú verziu veršov recitovala Tamara Archlebová. V anglickom jazyku im úspešnš sekundoval John Minehane. Všetci vyššie menovaní, plus Milan Kontrík a Alex Strieženec sa vzápätí stali krstnými rodičmi milej knižky a médiom bola zmes liečivých, sušených lúčnych bylín. Kniha veršov je dvojjazyčná, teda slovenská a maďarská. Maďarský názov je A tokéletes kék, tak jej prajeme úspešnú cestu životom. Samotný krst dieťaťa je mnohokrát zložitejší ako jeho výroba a aj tento trval vyše hodiny. Po prestávke nastúpila na pódium šamorínska kapelka Deja vu v zložení : gitara Tibor Kaník, basa Jozef Konrád a bicie Alex Strieženec. Nad nimi sa vypínal mohutný hlas speváčky Dominiky Pavlíkovej. Kapelka hrala cca 14 skladieb v jazzovom a bluesovom drajve, zahosťoval si s nimi v dvoch skladbách aj Juraj Turtev. Celý ich blok trval tiež cca 60 minút a neskorou nočnou hodinou o 23,00 sa spokojné obecenstvo rozchádzalo domov. Či bol spokojný s tržbou aj pán Rigo neviem, ale úvod býva vždy ťažký a ľudia si na nový lokál musia zvyknúť. Atmosféru podujatia zachytila vo fotoreporte Zorka Lišková a zvedavci si môžu ešte kliknúť na www.kabaret22.sk. Tam bude asi všetko podstatné o novom hudobnom klube, ktorému prajeme veľa dobých koncertov a smädných poslucháčov.
Za pozornosť ďakuje Palo Sojka, tajomník SBS
