Pokračovanie...
Na Modré štvrtky chodievam rada a vybrala som sa i tento raz. V trnavských uliciach bolo celkom príjemne, polooblačno, ale dosť teplo. Do Music a Café som prišla okolo 18:45 hod. a pochopila som, že som očividne podcenila Bystríkovu popularitu – všetky stoly boli rezervované. To sa mi ešte na žiadnom Modrom štvrtku nestalo. Napokon sa však moja situácia vyriešila a veci som si mohla zložiť v miestnosti pre hudobníkov. Tam som sa stretla i s Bystríkom, ktorého hudbu a spev som doteraz poznala iba z internetu. Všimla som si, že má vo vrchnej ozvučnej doske gitary okrem ozvučného otvoru aj jednu dieru. Údajne to zvuk nástroja neovplyvňuje. Kedysi som na jazzovom koncerte videla hrať hudobníka, ktorý mal takto „vyzdobený“ kontrabas. Možno je v tom trochu rebelantstva a snaha odlíšiť sa. Musela som uznať, že to vyzerá celkom zaujímavo.
Publikum, ktoré malo rezervované stoly, sa pomaly schádzalo a ženy boli v prevahe. Bystrík si užil potlesk a pochvalné pokriky už počas zvukovej skúšky. Bolo jasné, že na koncert zavítalo mnoho jeho fanúšičiek a fanúšikov. Ocenili jeho spev, hru na gitare i pohyby v rytme hudby. Bystrík sa im prihovoril, ďakoval im a povedal, že sa tiež teší na pekný hudobný večer.
Ten sa začal o 20:00 hod. Všetkým prítomným sa na úvod prihovoril Peter Stojka, zakladajúci člen a neoficiálny „impresario“ trnavskej kapely Second Band. Uviedol, že Modré štvrtky sa konajú okrem iného aj ako podpora výročného bluesového festivalu Blues Moods, ktorý sa koná každý rok na jeseň. Tento rok to bude už 8. ročník tohto festivalu, prebehne 11. novembra 2017 a miestom konania bude Music a Café v City Aréne v Trnave. Hlavnou úlohou festivalu je propagácia bluesovej hudby a spestrenie života v meste. Peter Stojka tiež poďakoval podporovateľom a partnerom Modrých štvrtkov. Mená partnerov podujatia boli, ako vždy, uvedené i na modrom roll-upe na pódiu.
V prvom kole, tzv. „otváraku“ zahral Second Band 6 skladieb, ako I Want To Be Loved, One Chance With You, či Got My Mojo Working, ale aj vlastnú My Friday. Kapela hrala v zložení: Juraj Parízek – spev, gitara; Peter Stojka – ústne harmoniky; Marek „Polo“ Polonec – basová gitara a Denis Čapkovič – bicie. Nadšenie kapely na mňa pôsobilo priam nákazlivo a pravdepodobne som nebola sama. Je možné, že viacerí poslucháči, ktorí v ten večer sedeli v Music a Café, navštívili bluesový koncert po prvý raz. Bolo však vidno, že hudba ich zaujala a pochvalne tlieskali výkonom hudobníkov, ktorí predvádzali, ako sa hrá a spieva poriadne rezké blues s výbornou rytmikou. Petrovi Stojkovi sa ušiel veľký potlesk za harmonikové sóla a medzi dvoma skladbami pripomenul, že po kole s hosťom príde podporná aktivita Modrého štvrtka – súťaž o ústnu harmoniku.
Nasledovala približne 15-minútová prestávka a po nej očakávané kolo Second Bandu s Bystríkom. Najprv však vyšiel Bystrík na pódium sám s akustickou gitarou a publikum ho búrlivo privítalo. Bystrík sa priznal, že už dávno nehral takto sám s gitarou a poznamenal, že sa asi začne venovať blues, keď vidí, koľko ľudí chodí na koncerty. Všetci sme však dobre vedeli, kto spôsobil, že v Music a Café bolo tak plno. Potom si odpil z pohára trochu bieleho vína a vystúpenie sa mohlo začať. Na začiatku zahral a zaspieval Bystrík sám s gitarou svoje pesničky Poďme spolu tlieskať a To isté ráno. Neustále udržiaval kontakt s publikom, povzbudzoval ľudí k tlieskaniu do rytmu a k spevu a oni sa dali veľmi radi strhnúť. Že po každej skladbe nasledoval aplauz ako hrom, je takmer zbytočné písať. Potom Bystrík pozval na pódium svojho kolegu z kapely Bystrík Banda, gitaristu Adama Cisára, ktorého pomenoval „Pirát z Karibiku“. Adam Cisár mu v skladbe Prajem si trochu pomohol, hral na gitare a spieval vokály. Napokon si na účet Bystríka zažartoval, keď sa ho na konci pesničky opýtal, či to už ďalej zvládne sám. Potom Bystrík, znova sám, zahral a zaspieval pesničku Falling Slowly od Glena Hansarda a Markéty Irglovej, ktorá sa objavila i na soundtracku filmu Once. Musela som uznať, že Bystrík má nielen sebadôveru, ale aj príjemný silný hlas a že aj jeho hra na gitare znie veľmi dobre. Posledná pesnička, ktorú zahral a zaspieval sólo bola Zbohom buď, lipová lyžka z muzikálu Na skle maľované. Bystrík perfektne spieval ťahavé časti, akoby mal bezodnú kapacitu pľúc. Ďalšie pesničky zahral už so Second Bandom, lebo, ako zavtipkoval, First Band ostal doma. Prvé tri skladby boli Bystríkove: Srdce, Bublifuk a Či to nie je sen. Od Bublifuku si Bystrík na chvíľu „odbehol“ k pesničke Let It Be od The Beatles. Pesničky boli dynamické, melodické, texty príjemné, hudba Second Bandu k nim pekne pristala. Bystrík skonštatoval, že hudba Second Bandu je energická ako sa patrí („Riadne pecky toto!“) a dodal: „Normálne sa potím ako bluesman na STV dvojke.“ Publikum ďalej spievalo a tlieskalo, Bystrík ho mal vo svojej moci. A prišli prevzaté skladby. V Knockin´ On Heaven´s Door od Boba Dylana zahral Bystrík okrem gitary i na ústnu harmoniku a Juraj Parízek predviedol jedno zo svojich pekných gitarových sól. Nasledovala Ring Of Fire Bystríkovho (a aj môjho) obľúbenca Johnnyho Casha. Od ďalšieho obľúbenca, Elvisa Presleyho zaznela rock´n´rollová skladba Blue Suede Shoes, pri ktorej sa Bystrík veselo pohyboval do rytmu a záver skladby parádne vygradoval. Ďalšou bola pesnička Save Tonight od Eagle Eye Cherry. Po nej Bystrík poďakoval Second Bandu, že si mohol s nimi tak dobre zahrať. Poslednou skladbou bola Bystríkova Nech to trvá. Začal ju krátkym „výletom“ do pesničky Chráň svoje bláznovstvá od Petra Nagya, ktorú mám, mimochodom, veľmi rada. Publikum na Bystríkovu pesničku znova reagovalo búrlivo a vyžiadalo si prídavok. A tak zaznela obľúbená „ľudovečka“ Na kráľovej holi. Tak túto pesničku som v podaní bluesovej kapely naozaj počula po prvýkrát! Na záver kola Peter Stojka oznámil, že pozvali Bystríka aj na záverečné jammovanie.
Potom sa súťažilo o fúkaciu harmoniku, a keďže z publika sa akosi nikto nehlásil, že chce súťažiť, harmoniku napokon vyhral Bystrík, ktorý sa jej veľmi potešil. Vtedy som sa však už musela zberať na cestu domov.
Októbrový Modrý štvrtok bol trochu menej bluesový než obvykle, ale napriek tomu to bol príjemný večer. Je fajn, keď je bluesová hudba otvorená aj spolupráci s trochu vzdialenejšími hudobnými žánrami, môže tým vzniknúť veľmi zaujímavé hudobné spojenie. Tiež si myslím, že v tento večer sa podarilo priblížiť blues aj ľuďom, pre ktorých to bola nová inšpiratívna skúsenosť. Modrý štvrtok bol tento raz do červena. S Bystríkom Červeným. Ale červenať sa rozhodne nikto nemusel.
Ružena Šípková
