Pokračovanie...
Z Ahoyky sa stal prístav radosti a osvieženia, ktoré servírovali ostrieľaní morskí (teda terazky vlastne dunajskí) vlci pod vedením svojho kapitána Zoliho. Boky Citom je skúsená, ostrieľaná a všetkými dunajskými vetrami ošľahaná osádka, takže nás svojim umením, entuziazmom, tým pre nich tak typickým spontánnym nadšením a nasadením, nenásilne a milo vnorila do dunajského vlnobitia.
Dávno som sa s nimi neplavil, ich plavby sú buď zriedkavé, alebo pravdepodobne by som mal viacej nakúkať do ich plavebného denníka. Takže moje ucho zachytilo ich vlnenie a vlnobitie naposledy u Adina na folk Blues Session 2016. Vtedy som o.i. k tomu podotkol : „City bokom som rozhodne nedal, emócie ma naplavili do folkovo-bluesovo-rockovej nirvány. Neskutočne príjemné, nefalšované, kurevsky* dobré (*nehodiace si škrtnite)“. A tentoraz tomu „na krásnom modrom Dunaji“ nebulo ináč. Vlastne bulo. Bolo to pre mňa ešte spontánnejšie, nápaditejšie, farebnejšie. Možno to bulo tou príjemnou dunajskou atmosférou, ale rozhodne aj ich stále sa rozvíjajúcim sa majstrovstvom. Chlapci išli ako remorkér s bezchybným rytmickým lodným šróbom BB (Basa, Bicie), podfarbeným veľkým C (Cajón), za sprievodu silných a pestrofarebných dychov TF (Tenorsaxík, Flauta) do rozvinutej plachty nadšenia, pod bezchybne šľapajúcim dieselovým turboagregátom G+G (Gitarka + Gitarka) nadmajstra lodných majstrov Janka „Carlosa, Jimiho, Erika“ Bujnovského. Ak niekoho zvuky tohto synergického turboagregátu nechali ľahostajným a nevtiahli ho do dunajských vĺn, tak tam bol zbytočne. Mohol ísť radšej na kúpalisko... Ale ani tá najlepšia osádka by nebola tou najlepšou osádkou, keby nemala svojho kapitána. Svojho skúseného lodivoda a harcovníka – frontmana Zoliho. Svojou charizmou, svojím prejavom, prirodzenosťou zaodetou do svojského spevného prejavu z kapitánskeho môstika určoval kurz, smer a navodzoval nesmiernu pohodu. Kolísal nás so svojím ansámblom na modrých dunajských vlnách a stal sa zárukou vydarenej okružnej plavby V Edene. Neuskutočnila sa síce, ako bol prvotný zámer, v prítulnom rovnomennom prístave v Edene (ale čo nebulo, môže ešte byť a dúfam, že aj bude...), ale náhradný Ahoy prístav bol rovnako spoľahlivým ukotvením všetkých – osádky aj nadšených a nenásytných, roztancovaných, rozihraných pasažierov.
Bol to nádherný, dunajskými modrými vlnami omámený, za rozmanitých a rozmarných tónov vlniacich sa Bokov a vytreskujúcich Citov prežitý podvečer s kontinuitným preplávaním do neskorého večera. Nie vždy sa plavba vydarí. Tentoraz však nikto nemal morskú nemoc, všetci sme sa s radosťou plavili, osádka s radosťou veslovala...
Boli to nesmierne vydarené, milé krstiny pod krídlami a kuratelou krstného otca otcov - nestora Bratislavskej Plavby Dunajskej, admirála bluesových a rockových vôd – neúnavného a nestarnúceho morského vlka - Kroka...
Z Paliho reportu som sa dozvedel, že vlnenie Bokov a tresk Citov pokračoval aj na druhý deň na devínskych hodoch. Škoda, že som o tom nevedel. Dal by som si dupľu. Tá plavba stojí (a stála) skutočne za to...
Bol to riadny výtlak ...
A ešte malý dovetok : poprosil by som mamičky, ktoré neholdujú takejto Nebeskej plavbe, aby si uvedomili a rešpektovali, že ani do Slovenskej filharmónie nemôžu ísť ich detičky s naštartovanými nákladnými autiakmi ...
