Pokračovanie...
Tlieskalo sa, aplaudovalo a ďakovalo nielen tým záverečným interpretom, ale všetkým, skutočne všetkým, ktorí nás celé príjemné popoludnie a podvečer obšťastňovali a svojím umením občerstvovali. Kombinácia vlievania dobrých jurských vín a zlatistého pivného moku s vlievaním rozihraných tónov všetkých tých Silviniek, Džany, Bobošov, Konfov, Ďurov, Janov (starších i mladších), prezidentov, doktorov a skutočne všetkých tých, čo sa na pódiu vystriedali, do našich útrob, sa ukázala ako mimoriadne šťastná a blahodárna. A to všetko zabalené v konečne nádhernom zvuku (ako v hľadisku tak i na pódiu) pána majstra zvukára a zaodeté neopakovateľnou a omamujúcou atmosférou a prostredím výnimočného mlyna mlynov...
Nuž Konfo zase raz vyčaroval a ponúkol ohromujúce divadlo. Bol v ten deň a večer pánom Mlyna. Bol Mlynár, ktorý riadil, i ktorý rozdával radosť. Zase raz dokázal, že je jedným z výnimočných ľudí, nadšencov i bluesovo-rockových gitarových mágov. Úžasná poklona a poďakovanie.
Je škoda, že takéto podujatie si nechajú ujsť mnohí fajnšmekri z tejto „našej“ bluesovo-rockovej brandže. Nie je mi jasné, kam sa vytratila (a to sa netýka len tejto hudobnej mlynice) naša blúzová úderka, kde a aké si užívajú pôžitky inde. Keď pôžitky sa servírovali práve tu a v mimoriadnom, bohatom a chutnom menu.
Ešte, že tu bol a česť starej gardy zachraňoval Fiteš (alias Frank Zappa – pre neznalých) a svojimi predtanečnými vstupmi mi oživil spomienky na predtanečníkov na Kominárskej.
Nuž dobrí holubi sa vracajú.
A ja verím, že ešte veľa krát sa do nezabudnuteľného Mlyna navrátime aj my... Smädný Bluesový Hroch Šimi