Pokračovanie...

Väčšinou sa jedná o nedoukov, ktorých fabrikovala komunistická právnická fakulta UK. Ospravedlňujem sa za takýto netypický bluesový úvod, ale nedalo mi...a pripomenul som to v úvode koncertu aj opäť zaplnenému auditóriu. Koncert rozbiehal Alec Carter, anglický občan, pôsobiaci ako pedagóg na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. O Alecovi som už napísal asi všetko v minulých rokoch, ale vždy ma u neho fascinuje zápal, s akým hrá a spieva, či už s klasickou, alebo rezofonickou gitarou. Tentoraz hral sólo part, bez svojej kapely Akelek Blues Band, no a zhostil sa hodinového programu so cťou. Diváci nešetrili potleskom a hodnotili aj Alecovu snaživú slovenčinu. Prestávku v programe vyplnil príhovorom rektor Univerzity BISLA pán Samuel Abrahám a neobišiel ani on pamätný 21.august 1968. Hovoril o krátkej pamäti médií k tomuto dátumu, o morálnych škodách napáchaných týmto zverstvom na celom národe a aj o svojej osobnej skúsenosti...

Keď po príhovore na pódium vyšla avizovaná kapelka Mississippi MixTape, diváci očakávali čosi nové a hľa, boli to starí známi Bluesraiders, v novom šate.. Genézu nového názvu som nezisťoval, ono v delte Mississippi sa hrá to pravé bluesové orechové, to bol asi dôvod zmeny. Sám som túto mútnu rieku na jej hornom toku asi tri-štyrikrát prekračoval a rozmýšľal som nad recesistom, ktorý jej dal názov. Všimol som si, že sa tam 4x vyskytuje písmenko s, 4x písmenko mäkké i, 2x písmenko p a len jeden krát písmenko m, síce veľké, ale len jedno – ako hovorím, recesista ako vyšitý. Nechcem vstupovať kapelke do svedomia, ale to nemáme na Slovensku dosť riek, síce menej bluesových, ale predsa ? Opomeniem Dunaj, Váh, či Hron, tie sú opozerané. Čo tak Cirocha MixTape, hodil by sa možno aj Bodrog, alebo Hornád...Do delty však priviedla kapelku Jana Džana Fujaková, v úplne novom outfite, s novým šarmom, perfektne vyspievaným hlasom, no radosť počúvať. Repertoár už poznám, ale tentoraz Džane išla karta ako po masle. Gitaristi Pengy Peniaštek a aj David Strieženec hrali jeden z tých lepších koncertov, striedali sóla medzi sebou a pod hroznovou klenbou boli ich party ako vyzreté víno. Rytmika vyzerá byť už stabilizovaná. Janko Litecký-Šveda, basista tiež s novým outfitom si dokonale rozumie s novým bicistom Jozefom Raganom, ktorý sa už pravdepodobne natrvalo zabýval v Bratislave. Išli ako dobre nastavená mašina a to dodáva kapele ten správny drajv, ako sme zvyknutí hovoriť my na Záhorí Diváci aj tu prejavili vyspelosť svojich dlaní, nešetrili potleskom a zvukár Kroko trnul, aby nedošlo na prídavok. Minule spomínaný fajront mu troška naštrbil svojou hodinovkou Alec, ale asi mu odpustil...Zvuk kvalitný, fotoreport Zorky Liškovej tiež, takže spokojnosť všetkých.

Posledný koncert v BISLE bude netradične v sobotu, 2.septembra 2017, so začiatkom o 17,00 hod. kvôli skoršej tme a hrať bude Paľo Sojka & Soletky a Jožo Barina & His Rock Band. Podotýkam, že budem hrať sólo, Soletky budú tiež redukované a v Barinovom tíme bude hrať legendárny Kroko so svojim synom Erikom za bicími. Súčasťou koncertu bude aj vernisáž obrazov Fera Guldana. Priatelia, ste vítaní !!!

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS