Pokračovanie...
Táto kombinácia je svojim spôsobom vražedná a aj to bol jeden z dôvodov, že kapela neskôr zanikla, opäť sa obnovila a znovu zanikla a nakoniec v roku 2016 opäť obnovila svoju činnosť. Legendy, obzvlášť z tvrdej rockovej muziky však vždy priťahovali fanúšikov. Už od osemnástej hodiny sa do Múzea trúsili skupinky ľudí, poväčšine však starších rockerov s dlhými šedivými vlasmi, postavami, na ktorých bolo vidieť poctivo spracované pivá a poniektorí aj s partnerkami. Okrem slovenčiny, bolo počuť aj češtinu, nemčinu, angličtinu a maďarčinu. Niet sa čo čudovať. Žiadna šnúra Európou, bol to jediný koncert Atomic Rooster a to práve v Podunajských Biskupiciach. Z pôvodnej kapely z roku 1971 prišli spevák Pete French a gitarista Steve Bolton z Londýna, hosťujúca rytmika, teda basák Shug Millidge, bicista Bo Walsh a klávesák Adrian Gautrey boli z Manchestru. Kompletne prišli o deň skôr pred koncertom a odchádzali až deň po koncerte. Úderom 19,30 hodiny Marcel privítal kapelu. Tá sa musela predierať davom obecenstva, pričom asi najväčšie problémy mal basák Shug, ktorý si pri chôdzi pomáhal barlou. Obecenstvo týmto koncertom utvorilo rekord v návštevnosti, zahrnulo kapelu nevídanou vľúdnosťou a obrovskými aplauzami po jednotlivých skladbách. Bolo ich dosť, teda 15, včetne prídavku. Bolo to 90 minút tvrdého rockového nárezu, aký tu často nepočuť. Jediného kohúta – roostera mal na hlave Steve, no a ten okrem brilantnej gitary mal aj hlavné slovo pri komentovaní. A asi bol v mladosti aj karatista, o čom svedčali sporadické tvrdé výkopy pravou nohou. Najväčší aplauz patrí asi vždy spevákovi a ten patril Petrovi aj na tomto koncerte právom. O chlapoch z Manchestru som sa už zmienil. Basák bol asi vrstovník zo spevákom a gitaristom, rytmika bola z mladšieho ročníka a hlavne klávesák zaujal okrem svojho majstrovstva na dabledecker Narde aj svojim három až kdesi pod pás. Nebudem popisovať ďalšie detaily, stačí pozrieť fotodokument Zorky Liškovej a aj tí, čo tam neboli, si priblížia atmosféru koncertu. Stan Múzea obchodu má jednu výhodu. Kapela nemôže zdrhnúť zadným východom, ale musí ísť do hlavnej budovy Múzea pekne popri obecenstve. Roostri si to po koncerte ako sa vraví odskákali. Hodinu po produkcii museli podpisovať ich staré LP platne vďačným fanúšikom, dávať autogramy, no mal som pocit, že ich ten záujem tešil. Asi im bolo dobre aj v hoteli Vienna House Easy, kde strávili dve noci a verím, že dobré meno Múzea budú šíriť všade, kde sa ocitnú.
Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS
