Pokračovanie...
A tak i zásluhou Rasťa došlo k štýlu nášho hrania, ktoré v ďalších rokoch bolo nazvané fusion, pri ktorom bicie a basa hrali rockový spodok a melodicke nástroje v sólach improvizovali v bluesových a jazzových módoch a postupoch. A tieto Rasťo ovládal dokonale. Nikdy nezabudnem na jeho oktávové pochody a lá Wes Montgomery ani harmónie, ktorými doprevádzal spev Peťa Lipu, alebo sóla ostatních. Rasťo bol totiž nielen výborný sólista, ale i vynikajúci sideman /doprevádzač/, čo je pomaly dnes, kedy sa hudba mení na preteky kdo hraje hlasnejšie a rýchlejšie , už pomaly vzácny zjav.
Je škoda, že v tej dobe hodnotili hudbu a tak ovplyvňovali na Slovensku ľudia, ktorí nechápali, že je rozdiel medzi módmi klasickej hudby a módmi bluesovej a jazzovej hudby ,ako i celkovej hudobnej štruktúry a formy. Inak by sa zachovalo oveľa via hudobného materiálu na ktorom by sme dnes mohli oceňovať i Rasťove hranie. V tej době boli preferované a nahrávané iba určité druhy hudby a určití interpreti.
Popisovať a rekapitulovať, s kým všetkými Rasťo hral a nahrával /Blues Five, Colegium Musicum, Istropolitana, Janko Lehotský, Bratislava Jazz Quintet /nie je v tomto momente moja ambícia, verím že k tomu raz príde, toto je to iba moja osobná spomienka na výborného muzikanta a kamaráta. Mrzí ma iba, že sa nezachovalo viac jeho nahráviek, trebárs instrumentálka Isola Natale, v ktorej Rasťo prejavoval svoj talent a muzikantské cítenie. Ale nie iba v tejto!
A tak nakoniec, by som si pomohlo s epitafom spisovateľa L. Vaculíka. „Bol som tu, a možno sa vrátim.“
Peter Koreň, st.
Posledná rozlúčka s umelcom bude 3. apríla v bratislavskom krematóriu o 9.30 h. Za smútiacu rodinu o tom TASR informovala Ivana Guga-Vachová.
