Pokračovanie...
Venuje sa tanečnej, jazzovej, filmovej, ale i vážnej hudbe a zborovému spevu. Do povedomia milovníkov hudby sa dostáva nielen ako autor, ale aj ako interpret. Známy je napríklad jeho autorský projekt Impaco Trio, no pôsobí aj s elektroswingovou kapelou White Melon a čo sa týka vážnej hudby, spolupracoval s členmi Moyzesovho kvarteta, Muchovho kvarteta či ako asistent dirigenta Daniela Simandla. Meno druhého hosťa si organizátori nechali ako prekvapenie. Podujatie Modrý štvrtok (Blue Thursday) podporil Participatívny rozpočet Mesta Trnava, hudobný klub Music a Café, Halada – advokátska kancelária, Webhouse, Rádio Bunker, Rádio Devín, Mestská televízia Trnava, média Trnavsko a Trnava Dnes, ako aj portály domesta.sk, trnavalive.sk, trnavskyhlas.sk, slovakblues.sk a bluesmusic.sk.
Do Music a Café som dobehla krátko po 20.00 hod., ale keďže začiatok podujatia sa trochu posunul, stihla som ho, z čoho som mala veľkú radosť. Objednala som si kávu, temnú ako blues. Obzerala som sa okolo seba a bolo mi ľúto, že, ako som sa už dávnejšie dopočula, klub Music a Café v City Aréne v Trnave od budúceho roka končí. Už som si v týchto priestoroch zvykla a boli mi sympatické. Sedela som v tajomnom prítmí a dívala som sa na biele podpisy hudobníkov na čiernych stenách s myšlienkou, že je to zrejme naposledy. Naopak, s príjemným očakávaním som si obzerala klavír (digitálne stage piano), ktorý stál pripravený na pódiu.
Na začiatku Modrého štvrtka všetkých prítomných privítal Peter Stojka z Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z.. Tiež nás oboznámil s programom večera. Vyjadril radosť, že na poslednom Modrom štvrtku v tomto roku sa zišlo početné publikum. Pripomenul, že cieľom projektu Modrý štvrtok je popularizovať menšinové žánre a predstaviť ich širokej verejnosti ako alternatívu k súčasnému mainstreamu, a tiež vyplniť voľnočasové aktivity občanov a návštevníkov mesta. Projekt je tiež podpornou aktivitou výročnému, medzinárodnému festivalu Blues Moods, ktorý Trnavská hudobná spoločnosť organizuje v Trnave už osem rokov. Peter Stojka tiež poďakoval všetkým partnerom a podporovateľom Modrých štvrtkov.
Ako prvé prišlo kolo „otvárak“, počas ktorého kapela Second Band predstavila svoj tradičný repertoár. Hrala v zostave: Juraj Parízek – spev, gitara, Peter Stojka – ústne harmoniky, Marek „Polo“ Polonec – basová gitara a Denis Čapkovič – bicie. Zazneli prevzaté skladby ako It´s All Over Now, Caledonia či Same Old Blues, ale aj vlastné veci: My Friday a Betty. Z pódia sa valil priam bluesový príval, rytmický a dravý. Hudobníci hrali zo všetkých síl, nechali sa úplne strhnúť hudbou. Napríklad po skladbe Caledonia Peter Stojka vtipne poznamenal: „Nikto okrem mňa netancoval, ale to nevadí.“
Počas krátkej pauzy po prvom kole prišla za mnou do Music a Café kamarátka, ktorá v ten večer prišla po prvý raz na Modrý štvrtok. Zdalo sa, že hudobný klub sa jej páčil. Najviac bola, samozrejme, zvedavá na hudbu a ja tiež.
Nasledovalo kolo venované hlavnému hudobnému hosťovi. Peter Stojka ho dlho nepredstavoval. Uviedol ho ako rastúcu hviezdu hudobného neba v Trnave a povedal, že hosť sa predstaví sám. Tomáš Köppl začal hrať na klavíri a bola to sila v najlepšom zmysle slova. Po bluesovom prívale prišiel príval tónov klavíra s jazzovou príchuťou. Hudba na mňa pôsobila ako živá voda, a tajne som dúfala, že časom príde aj nejaké blues. Po skončení skladby a veľkom potlesku Tomáš Köppl pozdravil obecenstvo a poďakoval Petrovi Stojkovi za uvedenie. Ako mladý hudobník povedal, je rád, že sa v Trnave našli aktívni muzikanti, ktorí podporujú blues. Veď od začiatku 20. storočia sa z blues vyvinuli mnohé hudobné žánre. Blues malo obrovský vplyv napríklad na jazz, rhythm & blues, rock´n´roll či country & western, a teda celkovo na západnú hudbu. Prvá skladba, ktorú v ten večer Tomáš Köppl zahral, bola Africa od Larsa Danielssona, ktorú hráva poľský jazzový klavirista Leszek Możdżer. Pred ďalšou skladbou prečítal Tomáš Köppl úryvok z knihy hudobného publicistu Alexa Rossa Zbývá jen hluk (Naslouchání dvacátému století). Dozvedeli sme sa, že v roku 1928 bol americký hudobný skladateľ George Gershwin, ktorý komponoval pre Broadway, ale aj klasickú či populárnu hudbu, na turné po Európe. Vo Viedni navštívil Albana Berga, rakúskeho hudobného skladateľa, najsilnejšiu umeleckú osobnosť II. viedenskej školy. Berg na privítanie Gershwina usporiadal predstavenie svojej Lyrickej suity pre sláčikové kvarteto. Gershwin bol očarený. Chcel zahrať na klavíri niečo zo svojej tvorby, ale bol na pochybách, či sa jeho hudba môže porovnávať s Bergovou. Priznal sa, že si neverí. Berg mu na to prísne povedal: „Pán Gershwin, hudba je hudba.“ Ako druhú zahral Tomáš Köppl svoju vlastnú skladbu Cosby, ktorú hráva s kapelou Impaco Trio. Nasledovala skladba Do batôžka. Tomáš Köppl ma prekvapil, pretože v nej nielen hral na klavíri, ale aj pôsobivo spieval. Spolu s ním hral i Marek Polonec na akustickej gitare. Tomáš Köppl zdôraznil, že autor tejto skladby Jaro Filip bol jedným z veľkých slovenských klaviristov a skladateľov a že našťastie patril medzi tých docenených. Táto skladba dokáže človeka rozrezonovať a pripomenúť mu, o čom je život. Rovnaká zostava hudobníkov sa predviedla aj v skladbe od kapely The Beatles – Norwegian Wood. K jej textu sa Tomáš Köppl vyjadril, že určite nechce nabádať na podpaľačstvo. Oheň záujmu u obecenstva sa mu však podarilo zapáliť už dávno. Všetci srdečne tlieskali, vrátane mojej kamarátky a mňa. Plávali sme na vlnách hudby a bola to veľmi príjemná plavba. Potom prišla skladba Impaco Tria – Nightride, zahraná v zostave: Tomáš Köppl – klavír, Marek Polonec – basová gitara a Denis Čapkovič – bicie. O Denisovi klavirista prezradil, že o štyri dni ho čaká významná udalosť: bude oslavovať osemnáste narodeniny. Ďalšia skladba zaznela ako pocta a pozdrav do neba dvom veľkým hudobníkom a hudobným skladateľom: Johannovi Sebastianovi Bachovi a Mariánovi Vargovi. Bola to slávna Vargova Hommage à J. S. Bach, ktorú hrával so svojou kapelou Collegium Musicum. K zostave Tomáš Köppl – klavír, Marek Polonec – basová gitara a Denis Čapkovič – bicie sa pridal aj druhý hudobný hosť večera – gitarista Andrej Halada. Do s chuťou zahranej predvianočnej hudobnej smršte zakomponovali aj Tichú noc a Marek Polonec hral v špicatej červenej vianočnej čiapke so zvončekom. Hudobníci pridali ešte jednu skladbu od kapely Collegium Musicum – Strange Theme. Marek Polonec a Andrej Halada si v nej aj zaspievali a pridal sa i Peter Stojka s ústnou harmonikou. O pekné sóla nebola núdza. Kapela sa poriadne rozbehla a nepoľavila ani v poslednej skladbe tohto kola – Riders On The Storm od The Doors. V nej už Peter Stojka nehral a Andrej Halada okrem hry na gitaru aj spieval. Zaujalo ma parádne gitarové a klavírne sólo. Napokon sme hudobníkom poriadne zatlieskali a kolo sa skončilo.
Počas prestávky Peter Stojka vyhlásil tradičnú súťaž o ústnu harmoniku. Najprv sa nikto neprihlásil, no potom sa našla záujemkyňa menom Katarína, ktorá z nej vylúdila zopár tónov a stala sa jej vlastníčkou.
O chvíľu prišli na pódium všetci účinkujúci plus ešte tretí neoficiálny hosť – spevák a gitarista Teo Bindas z Banskej Bystrice. Žiaľ, ja som už musela utekať na vlak. Keď sme s kamarátkou vyšli na chodbu Music a Café klubu, práve sa začalo hrať pravé výživné a temperamentné blues. Nuž, čo sa dá robiť, niekedy nabudúce.
Napriek tomu, že som na poslednom Modrom štvrtku v roku 2017 nemohla ostať až do konca, bol to pre mňa veľmi pekný zážitok s kvalitnou hudbou. Vydarená plavba na (nielen) modrom mori. Už teraz sa teším na ďalšie Modré štvrtky v budúcom roku. V akých priestoroch? Nechám sa prekvapiť.
Ružena Šípková
