Pokračovanie...

Od 18. novembra 2017 je Kúpeľná dvorana uzatvorená a od 20. novembra 2017 je otvorená reštaurácia La Musica. Jej súčasťou je aj hudobný klub. Priestor tejto reštaurácie je nástupcom Art Jazz Gallery Doda Šošoku, ktorej sídlom bol od roku 2010 Kursalon. Pre viaceré piešťanské kapely boli priestory Kursalonu domovskou scénou. Teraz sa presťahovali do reštaurácie La Musica. Patrí medzi ne aj Swing Q.

Prvý raz som bola v reštaurácii La Musica ešte v decembri 2017 na jednom z pravidelných pondelkových jam sessions a bolo len otázkou času, kedy sa vyberiem aj na piatkový koncert. Dramaturgiu koncertov už roky pripravuje International jazz Piešťany, n. o..

„Vyzbrojená“ fotoaparátom som teda 19. januára tohto roku zavítala do reštaurácie La Musica. Jej interiér na mňa pôsobil veľmi príjemne, bola pre mňa radosť dať si v nej kávu. Keď som prišla, bolo asi 18.45 hod. a takmer všetky stoly boli obsadené. Nuž, ako v piatok večer. Ľudia pri okolitých stoloch večerali, ja som popíjala espresso a obzerala som sa okolo seba. Zariadenie mi v mnohom pripomínalo Art Jazz Gallery. Zaujali ma lampy na strope, vyrobené z bubnov či trúbok a tiež rôzne retro predmety, ktorými je vyzdobený interiér reštaurácie. Atmosféru dokresľujú aj veľké zarámované čiernobiele fotografie slávnych, prevažne amerických jazzových hudobníkov. A nechýbajú ani farebné fotografie: v La Musice si možno do 18. 2. 2018 pozrieť výstavu fotografa Vojtecha Hanka. Ide o rôzne fotografie z jazzových koncertov v Piešťanoch, v Novom Meste nad Váhom, v Bratislave a vo Viedni z roku 2017. Pocit (takmer) domova vo mne ešte umocňovali koberce, ktorými sú obložené steny okolo pódia. V priestoroch reštaurácie znela reprodukovaná jazzová hudba, zaujala ma napríklad jazzová verzia skladby Gangsta´s Paradise, ktorú pôvodne preslávil americký reper Coolio. Ľudia naokolo viedli družné rozhovory, reč sa miešala s hudbou a so spevom a tento šum ma obklopoval ako mäkká vata. Vychutnávala som si dobrú kávu a tešila som sa na koncert. Neskôr prišli viacerí moji známi a v reštaurácii La Musica som sa zrazu cítila ešte spokojnejšie.

Koncert sa začal o 20.00 hod. inštrumentálnou skladbou Oh, Lady Be Good!, ktorej autormi sú George a Ira Gershwinovci. Kapela Swing Q hrala v zostave: Štefan Orviský st. – tenorový saxofón, sopránový saxofón, klarinet; Štefan Orviský ml. – basová gitara; Pavol Peter – klavír; Ján Tatara – bicie, spev a Branislav Biznár – spev. Toto hudobné zoskupenie má v repertoári známe swingové skladby, hlavne z prvej polovice 20. storočia. Hneď v prvej skladbe zazneli pekné sóla tenorového saxofónu, klavíra i basovej gitary a rovnako veselo a oduševnene pokračovali hudobníci i v ďalších skladbách. Sprievodné slovo si vzal na starosť Ján Tatara. Zaželal návštevníkom reštaurácie príjemné počúvanie hudby a tým, ktorí ešte večerali, aj dobrú chuť. Musela som napnúť uši, aby som bubeníkove slová počula, lebo pri stoloch prebiehali dosť hlasné rozhovory. V jazzovom štandarde Autumn Leaves už predviedol svoje spevácke umenie Branislav Biznár. Clivé sólo tenorového saxofónu mi pripomenulo, že sa jedná o pôvodne francúzsku pieseň s názvom Les Feuilles mortes (Mŕtve listy), ktorej text napísal básnik Jacques Prévert. Na koncerte v reštaurácii La Musica ju však spevák zaspieval po anglicky, s textom Johnnyho Mercera. Odfotila som zopár záberov a bola som s nimi predbežne celkom spokojná. Vedela som však, že konečné slovo bude mať počítač: až na jeho obrazovke uvidím fotky so všetkými kladmi i zápormi. Po ďalšom jazzovom štandarde Satin Doll prestalo poslúchať kombo na basovú gitaru. V podaní Branislava Biznára a hudobníkov bez basgitaristu sme si vypočuli skladbu Smile od Charlieho Chaplina, a potom sa basgitarista rýchlo pobral domov po svoje kombo. Ale ticho nenastalo, pretože Pavol Peter zahral na klavíri niekoľko jazzových skladieb, medzi nimi i moju obľúbenú (It´s Only A) Paper Moon. Z reštaurácie sa príjemná atmosféra nevytratila, dobre sa mi relaxovalo, ba ešte som sa aj stihla s Branislavom Biznárom krátko pozhovárať o šamorínskom bluesovom dianí, o ktorom, ako sa ukázalo, sme obaja mali informácie. Štefan Orviský ml. sa rýchlo vrátil aj s dobre fungujúcim kombom, a tak kapela pokračovala v hraní ako presne idúce hodinky. Zaznela inštrumentálna skladba Petite Fleur, ktorú napísal Sidney Bechet. Štefan Orviský st. si v nej zahral na sopránový saxofón. Nasledovali skladby All Of Me a Don´t Get Around Much Anymore so spevom Branislava Biznára. Rhythm and bluesový štandard (Get Your Kicks On) Route 66 si zaspieval klavirista Pavol Peter. Hudobníci si všimli v kúte congo bubon a o chvíľu už naň Branislav Biznár hral. Po skončení skladby sa opýtal, či je v reštaurácii niekto, kto na ten bubon vie hrať a chcel by si s kapelou zahrať nenáročnú pesničku v latino rytme. Žiaľ, nikto sa neprihlásil. V skladbe The Girl From Ipanema teda zahral spevák na congo bubon aspoň vtedy, keď znelo sólo tenorového saxofónu a on mal prestávku od spevu. Ako posledná v tomto kole prišla známa skladba Hello, Dolly!, ktorej hudbu i text napísal Jerry Herman, a v nej pôsobivé klarinetové sólo. V pohodovej swingovej atmosfére by som ešte vydržala sedieť v reštaurácii La Musica dlhý čas, no musela som sa vybrať v ústrety noci na posledný autobus domov.

Čo dodať? Teším sa, že v Piešťanoch je reštaurácia, kde sa hrá živá a životaschopná hudba. Nadšenie a radosť z hudby na mňa pôsobí povzbudzujúco a liečivo. Úplne súhlasím s výrokom Friedricha Nietzscheho: Bez hudby by bol život omyl.

Ružena Šípková