Pokračovanie...
Svetlanu Rymarenko poznám nielen ako členku slovenskej vokálnej a cappella skupiny Fragile, ale vystúpenie tejto speváčky som zažila i na Mikulášskom jazzovom festivale 2016. Viem teda, že výborne spieva. Jej mocný alt je doslova darom od Boha.
V deň koncertu sa obloha mračila, ale ľuďom to nevzalo chuť na kultúrny zážitok. Keď som prišla do Art Jazz Gallery v piešťanskom Kursalone, všetky stoly boli rezervované a dokonca bolo nutné pridávať stoličky.
Koncert Jazz & Soul Night sa začal o 20:00 hod. Okrem speváčky Svetlany Rymarenko vystúpili aj títo hudobníci: Gabriel Vohlárik – bicie, Richard Csino – basová gitara, spev a Tomáš Gajlík – klavír. Svetlana nás všetkých pozdravila: „Dobrý večer, Piešťany!“ Dodala, že pred chvíľou jej písal priateľ, že ich dnešný koncert bude zo všetkých najlepší. Mala veľkú radosť z veľkého počtu poslucháčov. Už v prvej skladbe, hoci pomalšej, spievala naliehavo a z plných síl. Podľa vlastných slov hrá na svojich jazzových a soulových koncertoch skladby, ktoré ju ovplyvnili a inšpirovali, čiže svoje srdcovky. Takou je napríklad Cry Me A River, ktorú preslávila Julie London. Je to pomalá skladba plná emócií. Keď ju Svetlana zaspievala, zaznel veľký potlesk. Ten samozrejme patril i hudobníkom, ktorí tvorili vynikajúco hrajúci tím a tiež sa prezentovali peknými sólami. V skladbe Fragile od Stinga zaznelo basgitarové sólo Richarda Csina a Gabriel Vohlárik predviedol hru na bubny bez paličiek i metličiek – iba rukami. Okrem potlesku sa po skončení skladby ozývali i pochvalné výkriky. Nasledovala dynamickejšia, tanečnejšia skladba z filmu Pulp Fiction – Son Of A Preacher Man, ktorá mala veľký úspech. „Takže rýchlejšie na vás treba,“ skonštatovala Svetlana. Priznala sa, že v poslednej dobe nepočúva vo voľnom čase žiadnu hudbu, je jej už akosi presýtená. Preto je u nej doma buď ticho, alebo sa tam ozýva krik detí. Hudbu počúva len pri cestách autom a často je to rádio Rocková republika. Bol to dobrý úvod k ďalšej skladbe, ktorá má rockový pôvod, no Svetlana s kapelou ju pretvorili do funky štýlu – Light My Fire. Ich verzia sa mi páčila viac ako originál od The Doors. Pre Svetlanu je veľkou inšpiráciou i Etta James. Keď sa jej splnil sen a spieva to, čo si zaspievať CHCE, zaradila do svojho repertoáru i pieseň od tejto speváčky – The Man I Love. Tomáš Gajlík zahral parádne sólo na klavíri a Svetlana ho nahlas pochválila do mikrofónu. Po skončení skladby sa nás všetkých opýtala: „Cítite sa dobre? Do you feel good?“ Odpovedali sme kladne. Čo iné mohlo zaznieť ako skladba I Feel Good? Svetlana spievala od začiatku s plným nasadením a Tomášov elektrický klavír znel ako hammond organ. Po krátkej pauze nasledovala skladba I Don´t Need No Doctor, ktorú Svetlane odporučil slovenský hudobník, producent, dirigent a skladateľ Oskar Rózsa a bola to dobrá rada. Tóny tejto piesne mi už však zneli na rozlúčku s Kursalonom a na cestu domov.
Je mi sympatické, že Svetlana Rymarenko sa uberá i jazzovejšou cestou. Jej hlas ju k tomu priam predurčuje a môže túto hudbu priblížiť širokému okruhu poslucháčov. Piesne, ktoré ju inšpirujú, sa v jej podaní môžu stať inšpiráciou pre iných ľudí. Jej úspech v Art Jazz Gallery svedčí o tom, že sa jej to darí.
Ružena Šípková
