Pokračovanie...
Klub pod Lampou je orientovaný do tvaru písmena L, hlavnej miestnosti dominuje pódium a pred ním slušná kapacita stolov. Oproti vchodu je pomerne dlhý barový pult a na konci miestnosti veľkoplošná obrazovka, na ktorej sa premieta koncert snímaný kamerou z hlavnej sály. To pre prípad veľkej návštevy a pre zvedavých smädošov. Presne taká situácia nastala pri tomto koncerte. Nacvaknutý priestor bol nedočkavý koncertu, ktorý začal s meškaním. Ako sa hovorí, že dobré sa chváli samo, tak toto presne platilo vo štvrtočný večer.
Silviu Josifosku ja mám rád – je excelentná speváčka, výborný outfit je pre diváka bonusom a navyše býva v Petržalke. Laboratórni technici sú hneď dvaja : trnavčan Ivan Tomovič, gitarista a loops manipulátor, ktorý svojou hrou už dávno prekročil rámec maličkého Slovenska, no a ďalší gitarista podobných kvalít je Štefan Pišta Lengyel zo Šamorína. Okrem gitary obsluhuje aj stomp box. Je to elektronický nástroj, obsluhovaný nohou, vydávajúci zvuk podobný kopáku pri bicích. Dámy, sediace za mnou, to komentovali zreteľnou trnavčinou nasledovne: „Ten mladý čo furt sedzí, bude mat asi néčo z nohama, šak sa z tej zicle any nedvyhne“.
Z tej diaľky nemali o stomp boxe ani tušenia. Ivan Tomovič sa im zdal odolnejší, lebo celý koncert stál. Stojaci i sediaci sypali sóla ako z rukáva, obecenstvo sa mohlo utlieskať, no a do toho zurčiaca tónina Silviinho spevu, ktorá hádzala iskru ako vlnky z kamienka na kamienok v podtatranskej bystrine. Troška som parafrázoval Šimiho, ktorý na koncerte z neznámych príčin chýbal. Dramaturgia koncertu bola rozdelená do dvoch častí.
V prvej časti odznelo sedem skladieb, nasledovala polhodinová pofajč a drink pauza a koncert vrcholil k 22-hej hodine ôsmymi skladbami. Nebudem menovať všetky skladby, mňa zaujali najviac Rock Me, Midnight train, Last train a záverečná After Midnight. Chalani mi po koncerte síce dali play list a možno by som vymenoval aj ostatné skladby, ale play list bol tak nečitateľne naškrabaný, že som to nevedel rozlúštiť. Z krasopisu by chalani stopro prepadli, z hudobnej výchovy by ale dostali jedničku. Čo dodať záverom ? Dramaturgičkou Klubu pod Lampou je Lucia Piussi, ktorú poznajú znalci ešte z legendárnej Stoky, prítomnosť Eugena Kordu a Štefana Hríba tiež nebola náhodná, tak ako aj spústy mojich kamošov a kamošiek, ktorí vytvorili koncert úžasnú atmosféru. Tú si možno vychutnať s fotoreportu Zorky Liškovej. Vďaka všetkým priatelia !!!
Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS
