Pokračovanie...

Výkop festivalu bol tesne po 18.00 a otvorilo ho trio Dura & Blues Club. Keďže som v tomto zoskupení hral, tak na margo koncertu len toľko, že hralo sa nám fajne pri dobrom zvuku a bolo nám cťou sa zhostiť postu prvej kapely. Dura & Blues Club vystúpil v zložení Erich Boboš Procházka (harmoniky), Pišta Lengyel (el.gitara) a Juraj Dura Turtev (ak.gitara a spev). Druhý v poradí bol spevák, gitarista a textár Koppány Kovács. Koppy ako šéf skvelého rockového „tornáda“ Rómeo Verzik, vystúpil sám s akustickou gitarou. Výborný jadrný spev, texty v rodnej maďarčine a profesionálny prejav si vyslúžili jeden prídavok. Koppany Kovács sa ukázal ako dobrý pesničkár. Odbitím zvonov kostola (skončila omša) prišla chvíľa pre bluesrockové kapely. V úlohe moderátora som spomenul, ako chodili starí Šamorínčania v 40. až 50. rokoch minulého storočia do Koruny (po maďarsky Korona) na tancovačky, divadlo … na rohu bola i krčma s názvom Koruna. Nuž a takmer o 50 rokov sa to vrátilo znovu.

Žalman Brothers Band bol treťou formáciou. Je to šamorínsko-bratislavsko-kvetoslavovská partička muzikantov, ktorí tiež patria do názvu P.P.Band a priatelia ktorých prikryl už spomenutý ŠUP-ŠUP. Southern rock je dominantnou charakteristikou ich repertoáru. Páni okolo basgitaristu Petra Žalmana – Martin Výboch (el.gitara, spev), Erik Kriššák (bicie) a Martin Varga (el.gitara) zahrali ako dobre naolejovaná južanská lokomotíva. Zahrali i vlastné piesne v slovenskom jazyku a osobne mi zarezonovala skladba Zuza Boogie, ktorú venoval Martin Výboch (autor textu) ich druhej dcére Zuzke. Skladba a la 60.roky s patričnou dĺžkou je skvele kompozične vymyslená. Žalmani nastavili vysoko hudobnú latku a tá do konca festivalu nespadla! Po ŽBB, prišlo trio Mattia Müller & Geriatrix. Rodina Müllerovcov z Mliečna – štrnásťročný Mattia (bicie) s otcom Martinom (el.gitara, spev) a t.č. Gabčíkovčan Braňo Zvolenský (basgitara, spev) sa tiež zúčastňujú pravidelných jammovačiek v ŠUP-ŠUPe a teda padli na list ako priatelia P.P.Bandu. Kto chodí na stredajšie 'džemsešny' mohol ľahko vidieť a počuť v akých hudobných vodách sa Müllerovci pohybujú. Martin – otec – je technicky mimoriadny gitarista. Sem-tam mi pripomínal Stevie Ray Vaughana či rýchloprstého Waltera Trouta. Martin však ostal sám sebou – Martinom Müllerom so svojim zvukom a štýlom. Jeho syn Mattia je hudobný zjav na našej scéne. V kapele vystupoval ako bubeník, ale je aj rovnako dobrý ako gitarista (koncept jablko strom). Spolu s dobre spievajúcim Branislavom Zvolenským sa postarali o nevšedný zážitok a osobne sa teším, že ich znovu niekedy uvidím. Mattia má pred sebou hudobnú budúcnosť.

Nuž a na scénu prišiel páchateľ celej akcie P.P.Band ktorý sa stal priateľom samého seba. Tomuto sedemčlennému zoskupeniu velí gitarista Miro Suchoň z Mliečna. Páchatelia hrali v tejto zostave: Martin Ferenčík (el.gitara, spev), Tomáš Hudák (bicie), Peter Šaranský (basgitara), Miro Suchoň (el.gitara), Martin Výboch (el.gitara, spev) a hore spomínaní Pišta Lengyel a Boboš Procházka. Štyri spevy a štyri gitary je nevídaný jav. Niečo ako Lynyrd Skynyrd, len o jednu elektrickú gitaru viac. P.P.Band, ktorý úspešne vystúpil na festivale Living blues 2016 (+ na klávesy hral Alexander Rigó) kde mnohých prekvapil nasadením, mal hryznúť do načatého bluesového jablka večera. A odhryzol poriadne sústo. Hral nadšene, s energiou, uvoľnene a hlavne radostne. Radosť vidieť radostnosť. Pôsobili veľmi kompaktne, istotu im dala dvojica Procházka, Lengyel ale i stroj Hudák-Šaranský. Vystúpenie bolo štýlovo a spevovo farebné. V jednej skladbe sa zaskvel celým svojim telom i bubeník Sancho (Rómeho Vérzik). Keďže P.P.Band dobre poznám, ich koncert mi prišiel najlepší aký som od nich počul. Pekné a sympatické boli slová Pištu Lengyela v maďarčine.

Posledným účinkujúcim bol Peter Cmorik a jeho Wednesday Blues Band. Ako moderátor som spomenul troch superstáristov, ktorý po tejto súťaži atakujú i blues. Mária Bundová, Peter Cmorik a Csaba Gál Boogie z Maďarska (bývalý člen famóznych Dr.Valter & The Lawbreakers). Peter Cmorik niekoľko krát vystúpil v ŠUP-ŠUPe a patrí teda tiež do skupiny priateľov P.P.Bandu. Vo Wednesday Blues Bande (ďalej WBB) sa zišla ultrazostava: Martin Zajko (el.gitara), Igor 'Ajdži' Sabo (bicie), Pišta Lengyel (el.gitara), Martin Žiak (basgitara) a Martin Wittgrúber (klávesy). Priatelia bluesmani začali tesne po 22.00 do zrednutého ale už tancujúceho publika. Cmorikové spevácke kvality sú nepopierateľné, skvelé falzety, prirodzený chraplák a uvoľnenosť. Hold, za ním to hralo výborne a to sa ešte lepšie spieva. Kapela hrala bluesové štandardy ale vypichol by som dobre zahratú a zaspievanú „nebluesovku“ Erica Claptona – Bad Love. Klobúk dolu, Peter Cmorik a kapela. Koncert Petra Cmorika & WBB sme si užili.

Patrí sa skonštatovať, že kapely zahrali tak kvalitnú hudbu, že festival nemal hudobne slabého miesta. U mňa vyhral P.P.Band a priatelia.

Treba pochváliť nadmieru zdatných zvukárov Csibovcov z Gabčíkova ako i divákov, medzi ktorými nechýbali Pavel Sojka – tajomník Slovenskej bluesovej spoločnosti, spevák a gitarista Jenci Gáal, Jury z Konfliktu, Adrián Yeti Lőrincz zo samorin.sk, Smädný Bluesový Hroch Šimi, či šéf hudobného klubu ŠUP-ŠUP, Alexander Rigó. Vďaka letí portálom samorincan.sk a samorin.sk, Slovenskej bluesovej spoločnosti a všetkým spriazneným sponzorským, organizačným i mediálnym dušiam, ktoré pomohli behu tejto jedinečnej udalosti. Napriek daždivému počasiu považujeme festival za úspešný.

Dura

www.bluesweiser.sk