Pokračovanie...
Koncert začal po ôsmej a bolo nabité. Scherz praskal vo švíkoch a krsto-koncert začal. Chlapci si nasadili tmavé slnečné okuliare a spustili. Začali konvertovať.
V prvom kole sa mihli Superstition od Wondera (to som nespoznal...hihi), Rollin' on the river od Creedence Clearwater Revival, od Lynyrd Skynyrd Give me back my Bullets a ak sa nemylim i River Runs Deep od J.J.Calea... V polovici prvého kola prišla Soňa Horňáková a pohodovo a milo pokrstila CD.
Prekopávok starých hitov je habadej a vlastne každá tvorivá partička dáva starým pesničkám svoju pečať. V prípade Boboša a Mareka tam vyčnievalo niečo viac, čo prekrylo osvečený zábavový model. Nadhľad, pokora a čosi navrch. Hmmm, poviete si. Veď nadhľad a pokoru má kadekto. Má. Ale „čosi navrch“ má málokto. Tým „čosi navrch“ bolo pre mňa opustenie chtíča „baviť za každú cenu“. Iba ponúkali. Maznali sa s vesmírom. Cez zvuky, slová, creativitu. Hudba sa stala archetypom.
Druhé kolo som nepočul. Bežali sme do šamorínskeho Šup-šupu stihnúť ďalšiu spriatelenú kapelečku. Polčas Mareka a Boboša ma plne hudobne naplnil. Ešte ten istý večer prišiel priateľ Miro Suchoň (gitarista z PP Bandu) do Šup-šupu so správou, že koncert Mareka a Boboša absolútne skvele vygradoval. Bavili bez kikiríkania.
Dura
PS: Slovenská bluesová spoločnosť ďakuje fotografovi Petrovi Procházkovi za fotoučke.
