Pokračovanie...
Niet divu. Skladby ako Rock Me Baby, Help Me, Hoochie Coochie Man, I Just Wanna Make Love to You, Every Day I Have the Blues či Stormy Monday Blues sú od podstaty chytľavejšie ako malária na Papue Novej Guinei. Ďalšie zoskupenie Dura & Blues Club tak malo radostne vydláždenú cestu k svetlým zajtrajškom. To, v zložení Erich Boboš Procházka (harmoniky), Ivan Tomovič (el.gitara), Tomáš Bobek Bobrovniczký (bicie) a Juraj Dura Turtev (spev, gitara) zahralo piesne z najnovšieho Turtevovho CD „Buterfláje lecá“. Hralo sa nám dobre a ľahko. Bolo cítiť zdatnosť komárňanského publika, ktoré sólistov Ivana Tomoviča a Boboša Procházku odmeňovalo potleskami. Svoju prácu na bicie dobre odviedol (zdá sa, že to nezabudol) Tomáš Bobek Bobrovnický. Zahrali sme dve kolá a po nich prišiel opäť Vlado Urbanovský so svojím blues bandom. To už sa natriasali aj grilované kolená na stoloch spoločne s kolenami tanečníčok a tanečníkov. Keď sa deň prehupol do nasledujúceho, to už bola džemovacia nálada mimoriadne veselá a Vlado s kapelou zas raz potvrdil, že chicágske blues vie byť i veselá tanečná hudba. V publiku sa blyslo viacero hudobných osobností a orgnizátorov, ako šéf hostinca U Čierneho psa Pavol Hanzlík, dramaturg celého bluesového diania „U čierneho psa“ Tomáš Bobek Bobrovniczký, speváčka Petra Börnerová (CZ), organizátor festivalu na mlyne v Kollárove Ľubo Augustín, spisovateľ a textár Kosilo z Viedne, Roman Segiň (CZ) s pani Janou Mojžíšovou - šéfovia čarovného klubu Blues Café z Kutnej Hory, hráča barokovej hudby na husle a violu (rodáka z Hurbanova) Franza Schmideka a mnohí ďalší muzikanti a priatelia dobrej hudby. Hostinec U Čierneho psa sídli na námestí generála M.R.Štefánika, ktorého 139 narodeniny si po polnoci mohli mnohí pripomenúť. Nuž a po konci zábavy by sa i geniálnemu skladateľovi Franzovi Lehárovi, komárňanskému rodákovi, ktorého narodenie bolo 10 rokov pred Štefánikom, naježili operetné fúzy. Bluesová hudba sa opäť raz manifestovala v plnej sile. Klobúk dolu pred komárňanským publikom, obsluhujúcim personálom a tými, čo vydržali (Hanzlík, Bobrovniczký) v organizovaní blues v kultúrne silnom Komárne. Vyzdvihol by som post bubeníčky Andrei Töcsér z maďarského Komáromu, ktorá dala Urbanovského kapele správny ťah na bránu čo spôsobilo, že sólam Ericha Boboša Procházku len málo chýbalo povestné „utrhnutie z reťaze“. Verme, že Vlado Urbanovský Blues Band bude činný i naďalej. Tento druh blues na našej scéne v súčasnosti absentuje.
Zo stránky www.slovakblues.sk čítam, že sa črtá v novembri podobná udalosť - PES FEST 2019 v tých istých priestoroch Hostinca U Čierneho psa.
Za Slovenskú bluesovú spoločnosť
Dura
