Pokračovanie...
Po prechodných suchších rokoch sa na jubilejnom ročníku zišla veľká ekipa bluesových fanúšikov, rokmi preverených priateľov, kvalita v podobe účinkujúcich kapiel, no proste všetko zapadlo do seba ako v dobre naolejovanom súkolí. V popise sa nebudem zaoberať menoslovom kapiel, to sa dá zistiť v pozvánke na podujatie, len spomeniem perličky z okolia festivalu. Ako roky predtým, podujatie otvoril osvedčený moderátor Peter Bonzo Radványi. Hneď prvá kapela bol riadny nárez, keď vybehlo na pódium 8 členov PP Bandu zo Šamorína. Treba povedať, že takýto band a s takouto kvalitou na Livin´ Bluese v úvode ešte nikdy nebol. Chlapi odohrali svoj 45 minútový blok a potlesk nemal konca. Ďalšou kapelou boli už skúsení matadori Žalman Brother´s Band, ku ktorým mám ako geológ veľmi blízko, lebo traja členovia kapely majú tiež pri svojich povolaniach predponu geo..., no a musím povedať, že z Čarovného bluesového kufríka predali úctyhodný počet svojho CD nosiča Som, kto som. Ďalším zoskupením na pódiu bola Silvia Josifoska & Blues Laboratory. Silvia bola jedinou sólistkou medzi interpretmi a musím vopred povedať, že na Silviu mám slabosť, ako aj na veľa iných pekných žien. Na pódium prišla v odvážnom outfite s hlbokým výstrihom a som si istý, že len málo odvážnych mužov sa jej pozrelo len do očí. Jej spev je už len povestnou čerešničkou na torte a jej dvaja laboranti v podobe skvelých gitaristov tomu silno napomáhajú. Po Silvii sa na pódiu objavil jediný solitér večera, prezident Slovenskej bluesovej spoločnosti, Ján Litecký-Šveda. Treba povedať, že svoj Víťazný traktor má už dlhšiu dobu v generálnej oprave a do jeho klasického odohratého repertoáru sa vlúdila nepríjemnosť v podobe roztrhnutej struny. Obecenstvo v hľadisku bolo trpezlivé a aj keď takáto nepríjemnosť môže interpreta rozhodiť, JLŠ to v pohode zvládol a svoj part v kľude dohral. Pred nasledujúcou kapelou Bluesweiser sme pokrstili CD No12 potleskom, s poďakovaním Durovi Turtevovi ako dramaturgovi CD. Najstaršia, 31 ročná bluesová kapela na Slovensku, mala v tento koncert silnú, trojčlennú saxofónovú sekciu a dodalo to skladbám neuveriteľnú šťavu. Musím spomenúť ďalšiu ženu na pódiu, altsaxofonistku Moniku Varga Doležalovú, ktorá je vo veľkom očakávaní svojho prvého potomka. Monika aj na mojej CD nahrávke pred rokmi hrala, je to veľmi pekná žena, no terajší stav jej pridal na kráse a jej manželovi som doporučil, aby ju držal v permanentnom tehotenstve veľmi dlho. Po Bluesweiseri nastúpila na pódium maďarská kapela Mojo Workings.. Päť chlapov od južných susedov narobilo na pódiu veľký šrumec. Diváci aplaudovali po každej skladbe a keby som veril na posmrtný život, tak v pekle by som chcel, aby títo prikladali pod kotol plný štipľavého maďarského gulášu, zapíjajúc to Barack pálinkou. Kapela mala u divákov najväčší úspech, pred kufríkom stáli rady na ich CD, kričal som „utvorte koridor“ a predal som 25 CD, lebo viac kapela nemala a mnohým sa neušlo. Úspech ich prekvapil a skoro všetci držali slzy na krajíčku. Poslednou kapelou večera boli americkí trojčlenní Lord Bishop Rocks. Musím povedať, že väčší rachot spôsobili v Bratislave len ich americkí súkmeňovci, keď bombardovali v závere 2.svetoevej vojny petrochemický koncern Apollo. Na hluk som sa sťažoval aj Durovi Turtevovi, ten len skonštatoval, že hrajú čisto a hluk mi vadí len kvôli veku. Šťastie mali tí diváci, ktorí utiekli na posledné večerné dopravné spoje, ja som kvôli obchodným aktivitám nemohol. Po koncerte sme sa viacerí dohovárali posunkovou rečou kvôli hluchote a ja osobne som odhluchol doma až po troch hodinách. Celé podujatie skončilo dosť po polnoci, vystúpilo na ňom 28 interpretov plus moderátor Bonzo a bola to dôstojná oslava striebornej svadby na pôde DK Lúky, práve vďaka entuziazmu šéfa tohto zariadenia Adriana Pullmanna. Spokojnosť obecenstva na podujatí možno zistiť aj z fotoreportu Zorky Liškovej.
Za pozornosť ďakuje Palo Sojka, tajomník SBS
P.S. Treba pripomenúť, že v deň nášho podujatia zomrela ikona rhythm´ bluesu a rokenrolu, legendárny Chuck Berry. Česť jeho pamiatke !!!
