Pokračovanie...
Juraj „Dura“ Turtev, hlavná postava večera, má víta svojim tradičným úsmevom a okrem podanej pravice mi odovzdá aj kus pozitívnej energie, ktorá z neho vyžaruje. Za tie roky, čo ho poznám, je stále rovnaký – pokojný, plný optimizmu a dobrej nálady. Podobne je na tom ďalší vynikajúci bluesman – Erich „Boboš“ Procházka, bezpochyby najlepší hráč ústnej harmoniky na Slovensku a v niekdajšom Československu. Je tu aj známa poetka (a životná partnerka Juraja Turteva) Juditka Kaššovicová; ale aj priateľka Fedora Freša Katka. Zdravím sa aj so Štefanom „Pištom“ Lengyelom, s ktorým sme, spoločne s „Dura“ Turtevom a ďalšími, hrávali na rockʼnʼrollových jamoch organizovaných spomínaným – a dnes už žiaľ zosnulým – Fedorom Frešom. Je tu aj ďalší výborný rockový gitarista Peter „Peci“ Uherčík (s ktorým som nestál na pódiu dobrých pätnásť rokov, budem to s ním musieť prediskutovať ) a v neposlednom rade aj novinárka (predovšetkým však poetka) Ruženka Šípková, ktorá píše zaujímavé hudobné príbehy a ktorá mi hovorí, že je zvedavá na tú premiéru, keď sa dnes zrodí nový druh motýľa. Teraz v novembri? Neverím tomu, ako však uvidím neskôr, bude tomu tak.
Nezastávam v tomto príbehu miesto historika, ktorý by podrobne opísal celý priebeh koncertu. Poznamenám iba, že akcia formácie Dura & Blues Club (zostavu tvoria Juraj „Dura“ Turtev – spev, akustická gitara; Erich „Boboš“ Procházka – ústne harmoniky; Štefan „Pišta“ Lengyel – akustická gitara; Martin Zajko – akustická gitara a Miloš Železňák – elektrická gitara; ako hostia vystúpia Silvia Josifoska – spev a Juraj Schweigert – ústne harmoniky), ktorá uvedie do života nové CD Dura & Blues Clubu s názvom Buterfláje lecá, je vynikajúca. Dôkazom toho je nielen skutočnosť, že v plnej kaviarničke postávajú ľudia aj vo dverách hlavného vchodu, ale aj na konci koncertu žiadaný prídavok zo strany obecenstva. V neposlednom rade je to vypredaný náklad nového CD (vydavateľom cédečka je spoločnosť Indies Records), ktorý dnes večer predával tajomník Slovenskej bluesovej spoločnosti Pavel Sojka.
Aj by som na celý ten príbeh s dobrým pocitom zabudol. Avšak o pár dní neskôr na slovenskom webe s bluesovou tematikou (bluesmusic.sk) čítam článok spomínanej Ruženky Šípkovej, ktorá v závere píše: „Pre neskorý večer už žiadne ,ešteʽ (prídavok – pozn. autora) nebolo, ale myslím si, že napriek tomu na tomto podujatí mali radosť všetci. Plynie z toho poučenie, že keď je smutné jesenné počasie a tmavá noc, to ešte neznamená, že nemôžu lietať buterfláje. I mnohé kusy cédečka s názvom Buterfláje lecá, veselo vypravené do života, sa už rozlietli k poslucháčom. Mám pocit, že na slovenskej bluesovej scéne sa zrodil nový druh motýľa. A to je jednoznačne pozitívna vec.“ A vidíte, ja som tým novým motýľom, o ktorých mi pred koncertom hovorila Ruženka Šípková, a ktoré poletujú v novembri, spočiatku neveril. Raz darmo, človek sa učí celý život.
Andi Ray Haverda
17.11.2019
