Pokračovanie...
Program zahájil osemčlenný blues-rockový P. P. Band. Až štyria skúsení gitaristi dodávali na mohutnosti interpretáciám. Aké príjemné. Bolo na čo sa pozerať, čo počúvať. Chlapci hrali prevažne prevzaté skladby. Čakala som, ako sa v tejto formácii spevom prejaví Martin Výboch. Bol jedným zo sólistov a jeho spev nebol taký pozoruhodný a strhujúci, ako keď som ho počula spievať s Rádiom Luxemburg 14.03.2017 v Scherz café. Prečo? Iný repertoár? Či to ovplyvnila skutočnosť, že nebol jediným interpretom? Svojim spevom ma tentoraz nezaujal. Aj pre ostatných sólistov ako by spev bol až na druhom mieste, až za nástrojom, s ktorými boli zdatne zžití.
Po krátkej prestávke nasledoval Žalman Brothers Band hrajúci u nás zriedkavý južanský rock. Na úrovni predviedli prevzaté skladby a aj pôvodnú tvorbu Martina Výbocha. Piesne v ich prevedení mali šmrnc. Uspokojili moju rockerskú dušu.
Ako tretia vystúpila prvá dáma slovenského blues Silvia Josifoská
s projektom Blues Laboratory. Niektoré z uvedených piesní som už počula v upútavke na Livin´ Blues na rádiu Devín. Hmmmm, zaujímavé, príjemné, iné. Silvia aj jej dva spoluhráči boli vo svojom živle. Presvedčili, že sú stotožnení s tým, čo robia a čo odovzdávajú poslucháčom.
Po Silvii prišiel so sólovým vystúpením Ján Litecký-Šveda starší. Spieval svoje piesne a sprevádzal sa na gitare s nadšením. No, čo to mi na jeho vystúpení chýbalo... Texty piesní by si zaslúžili väčšiu pozornosť autora. Keby bývalo bolo jeho vystúpenie kratšie, mohlo byť pôsobivejšie.
Keď už bol program za svojou polovicou, na pódiu sa udomácnila kapela Bluesweiser hrajúca elektrické blues a funky a toho roku oslavujúca 31. výročie svojho založenia. Chuť do hry všetkým aktérom a iba druhej účinkujúcej žene, rozhodne nechýbala. Tri saxofóny živo dopĺňali a sýtili zvuk telesá. Pieseň „Na perách rúž“ v podaní Juraja Turteva bola pre mňa osviežením. Vydarená.
Ako povedali prednedávnom v Rádiu Devin ...The Beatles stavali na skvelých vokáloch, nástroje boli druhoradé... v tom bola ich genialita....
Spev, hra a texty by mali byť pokiaľ možno na čo najlepšej úrovni a viac menej vyvážené. V slovenskej blúzovej piesni je často najpodstatnejšia a najzvládnutejšia hra na nástroji, potom ide spev a nakoniec žiaľ kríva text. Slovenčina, jej melódia, rytmus,... blúzu, džezu,... veľmi neprajú. Napísať vhodný a melódiu podporujúci text vyžaduje úsilie, cit pre detail... Kratší výstižný text, zaujímavá myšlienka, postreh môžu byť viac...
Žiaľ vo všeobecnosti slovenské aj bratské, české texty piesní už dlhší čas veľmi zaostávajú za pre mňa „prípustným štandardom“. Aj napriek tomu však média „hojne“ prezentujú takéto nie príliš kultúrne hudobné celky.
Program vrcholil skupinou Mojo Workings. Príjemne sa počúvali tóny, ktoré do Bratislavy títo muzikanti priviezli z Maďarska. Nosnou osobnosťou formácie bol Tamás Szabó. Spieval, ale predovšetkým hral na rôznych fúkacích harmonikách, ktoré striedal aj počas jednej skladby. Do hry sa vžíval, výrazne menil dynamiku, obmieňal postoje a vypĺňal priestor. Ostatní chlapci, pri jeho častých a dlhých sólach, ako keby len poposedávali. Možno to tak malo byť, mne sa jeho hrania videlo dajako priveľa. Diváci Tamásov výkon srdečne ocenili, tlieskali aj počas skladieb.
A na úplný záver, ktorého som sa nevedela dočkať; celá usedená a už aj uspokojená tým, čo som si doteraz vypočula,... hádam, teraz už neodídem, hovorila som si; sa predviedla americká kapela Lord Bishop Rocks. Neprehliadnuteľný, vysoký, mocný, pestrofarebne vyobliekaný bol blues-rockový gitarista a spevák Lord Bishop. Dlhý kabát, na hlave klobúk, okolo krku uviazaná výrazná mega mašľa. Áno, nedalo sa ho prehliadnuť, ani prepočuť. Patrične sa popredvádzal z každej strany. Veď mal, čo ukázať. Krásnym silným hlasom, akoby bez hraníc, sa prihováral publiku. Spieval a hral. Hral sa, šuchoril a predvádzal každé svoje pierko na zlatej tácni. Na basgitare a bicích ho na úrovni podporovali dva jeho spoluhráči dokonale podfarbujúci jeho výkon. Chlapci si rozumeli. Lord sa takmer od začiatku snažil zapojiť do svojho „vystrájania“ aj vďačné publikum. A veru sa mu to darilo. Kapela odohrala svoje, ale aj prevzaté skladby vo svojom štýle. Na záver obdarovala spolupracujúce a vytešené publikum jedným dlhočizným prídavkom, ktorý som už počúvala vo vestibule domu kultúry čakajúc v príjemnom rozhovore na odvoz.
Ešte počas vystúpenia Mojo Workings prišiel do sály Janko Kružliak, huslista, skladateľ, flexibilný a univerzálny umelec naprieč rôznym hudobným žánrom. Ostal aj na väčšiu časť vystúpenia Lord Bishop Rocks... neskôr som ho zbadala ešte vo vestibule s členmi svojej world music kapely La3no Cubano. Čo sem chlapcov pritiahlo?
Nabitý program, ktorý prilákal skvelo naladené a početné publikum, sa začal o 16,30 a skončil výrazne po 23 hodine. Na pódiu sa vystriedalo viacero výborných formácií. Organizátori sa činili. Blahoželáme!
P. S. Cez DK Lúky aj ten deň svišťal silný vietor. To je pre tento kultúrny stánok typické. Prievan ma ofukoval aj sále, ktorej dvere boli stále otvorené. Na vysedených staručkých kreslách sa niekoľko hodín nie veľmi pohodlne sedelo. Pre niektorých to bol aj dôvod, spolu s pokročilou nočnou hodinou a nasýtenosťou byť kvalitnou hudbou, k predčasnému odchodu.
Čo tak budúci ročník jemne znížiť počet vystupujúcich a usporiadať ho napríklad v DK Zrkadlový háj?
Napísala: Jana Gavenčiaková
