Pokračovanie...
Hlavné podium sľubovalo kapelky Jazzsons trio zo Slovenska, poľskú kapelu Makar&Children of The Corn, maďarskú Kéknyúl, medzinárodnú Juwana Jenkins & Her All-Star Mojoband a srbskú Blues Halter. Vedľajšie podium sľubovalo krst CD Bluesovej spoločnosti No13 a vystúpenia slovenských kapiel P.P.Band, Barbora Černá, Blues Generation a The Joint Venture. Program bol teda náročný ako pre usporiadateľov, tak aj pre divákov, ktorí muesli absolvovať presuny z miesta na miesto a nebolo ich málo. Pri poctivom rátaní, tak okolo 300.
Aspoň stručne popíšem udalosť z môjho posedu pri čarovnom bluesovom kufríku, ktorý trónil v strede vestibulu. Podujatie otvoril ako tradične moderator festivalu Peter Bonzo Radványi spolu s tlmočníkom do maďarskej reči a privítal na pódiu primátora mesta Nové Zámky, pána Mgr.art. Otokara Kleina, ktorý sa prihovoril publiku. No a po tomto uvítaní už dostala priestor hudba. Aby som aj ja nebehal hore dolu, najrv popíšem, čo sa dialo v hlavnej sale. Prví dostali šancu miestni mladíci z jazzovej formácie Jazzsons Trio. Frontman kapely je Tomáš Fekete, 24 ročný študent 4.ročníka klavíra na bratislavskej VŠMU. Trio hralo práve vlastné Tomášove kompozície a výdatne mu sekundoval rovesník a miestny spolurodák Oliver Kucharovič, hráč na basu. Trio završuje bicista zo Žarnovice, Timotej Rajnoha. Menovec hrdého jánošíkovského mena dovŕšil nasledujúci deň po festivale 17 rokov a za bicími si napriek tomu počínal ako starý harcovník. Keďže Timotej pochádza zo Žarnovice nedalo mi neobjasniť mu môj vymyslený pojem “žarnovičanky”, ktorým pomenúvam určité spektrum dievčeniec. V Žarnovici je jediná, na Slovensku legendárna plochá dráha…
Hlavné podium následne patrilo kapelke Makar & Children of The Corn. Sympatickí chalani, o ktorých som napísal dosť dlhé pojednanie, keď hrali v bratislavskom Múzeu obchodu. Pre úplnosť dodám len zostavu tohto tria : Frontman, gitarista a spevák Andrzej “Makar” Makarewicz, ortuťovitý basista a vokalista Grzegorz Swierk a bicista Kamil Olesiński. Svoj dynamický set odohrali s veľkým nasadením a je obdivuhodné, koľko pri produkcii nabehá po pódiu basista Grzegorz. Pred novozámockým koncertom hrala kapelka vo štvrtok v klube v meste Nowy Targ a v piatok netradičný koncert na termálnom kúpalisku v Szaflaroch neďaleko od Noweho Targu. Diváci koncertu im tlieskali rovno z bazéna.
Následnou kapelou bola kapela Kéknyúl. Toto maďarské zoskupenie bolo najpočetnejším zoskupením festivalu a čítalo 8 hráčov. Ich mená sa mi bohužiaľ nepodarilo zachytiť, tak uvediem aspoň obsadenie kapely. Tradičná rytmika – bicie, basa, potom gitara, klávesy a v ten večer jediná dychová sekcia – dva saxofóny a trubka. Čerešničkou na torte bol spevák a jeho výborný hlas. To, že sa preplnenej sale páčili svedčí to, že boli vytlieskaní a muesli teda pridávať. Hlavným protagonistom večera bola následná kapela, teda Juwana Jenkins & Her All -Star Mojoband. Juwana na plagáte podujatia má za menom krajinu pôvodu USA, no vo všetečnom zákulisí som sa dozvedel, že už 17 rokov žije v Prahe. A tým pádom jej doprovodná kapela je výhradne česká : basista Jan Kořínek, bicista Tomáš Vokurka, gitarista Jiří Maršíček a harmonikár Charlie Slavík. Od neho som sa práve dozvedel, že každý člen kapely má vlastný projekt a tak Juwanu doprevádzala vlastne štvorkapela. Komunikatívna Juwana rozpálila publikum a aj zišla z podia medzi divákov, ktorí vytvorili výbornú atmosféru a tak nečudo, že prídavky nebrali konca. Časový sklz koncertu začínal byť povážlivý. Poslednou kapelou hlavného pódia boli srbskí Blues Halter. Jej frontman Tibor Nagy, gitarista a spevák žije v Novom Sade, hlási sa k vojvodinskej maďarskej menšine žijúcej v Srbsku a napísal aj 317 stranovú knihu o bluese s názvom A gyógyírként ható blues. Na pódiu Tibora doprevádzali bicista Zoltan Cikora, basista a spevák Karlo Janovič a gitarista Nenad Nikolič. Čo dodať k hlavnému pódiu ? Prídavky pioslednej kapely hlavného podia končili o druhej hodine rannej a tak len konštatujeme, že novozámocký jazz-bluesový rýchlik mal meškanie cca 2 hodiny.
Vedľajšie podium bolo čisto slovenské. Prvou kapelou boli šamorínski P.P.Band v zložení : Martin Výboch – gitara,spev, a.h.Juraj Turtev – gitara, spev, Miro Suchoň – gitara, Boboš Procházka – harmonica, Peter Šaranský – basa a Tomáš Hudák – bicie. Presunuté publikum z hlavnej sály bolo pri každej kapelke aj tu riadne roztlieskané. Užila si ho aj následná Barbora Černá, ktorú doprevádzal gitarista János Hushegyi. V zákulisí som sa dozvedel, že toto bol ich jeden z prvších koncertov. Skalická rodáčka Barbora a následne aj János mi zhodne potvrdili, že spoločné cvičenia im idú k duhu…a tak sa tešme spoločne s nimi.
Blues Generation boli následnou kapelkou po Barborke. Po ich prvej odohranej skladbe prišlo ku krstu CD Bluesová spoločnosť No13. Úvodné slovo mal dramaturg CD Juraj Turtev a krstnou mamou bola Juwana Jenkins. Juwana sa zhostila svojej funkcie bravúrne, mala pomerne dlhý prejav, v ktorom vyzdvihla prácu Slovenskej bluesovej spoločnosti na poli propagácie blues, uchovávanie tohto žánru na kompiláciach CD nosičov, ktoré si predtým aj prezrela v mojom čarovnom bluesovom kufríku. Krstovným mediom nášho CD bol potlesk a ten bol výborný. Na úplný záver vtisla Juwana nefalšovaný bozk ohromenému frontmanovi kapely Jozefovi Fábikovi, pod ktorého gitarovou taktovkou odohrala kapela následne aj ďalšie 4 skladby z jeho dielne. Rytmiku kapely tvrdia otec Vladislav Syč na base so synom Andrejom za bicími. Kvarteto dopĺňa na gitare angličan Gary Alec Halmkan.
Poslednou kapelkou tohto podia boli Joint Venture. Adrian Kelemen – gitarista a spevák kapely to celé kočíruje, harmonikuje to Romy Horváth, rytmikuje bicista Miško Šrámek a basista a už aj legenda Feri Sajtos. Za klávesmi sedel Tomáš Fekete, ktorý účinkoval aj v prvej kapele hlavného podia, no a ďalšiu gitarku hral Libor Ondrejčík, ktorý sa zhostil so svojimi kolegami aj výbornej organizácie podujatia. Nesmieme opomenúť výborný catering v zákulisí podujatia, ako sa dnes hovorí pohosteniu, ďalšia vďaka letí zvukárom oboch scén a na záver aj vedeniu mesta Nové Zámky, ktoré celé podujatie zastrešovalo.
P.S. Len moje osobné poznámočky. Na tomto podujatí som sa zúčastnil už po štvrtý raz. V roku 2006 som mal premiéru, kedy v Športovej hale hrali Ten Years After, v roku 2009 som videl v Dome kultúry okrem iných aj hviezdu Mungo Jerry, v roku 2012 som v kine Mier videl hviezdu večera Melissu James, no a na vedľajšom pódiu som škrkotal na rumpli práve ja, v kapele Veteráni zo Salon Doré. Na výstavke o histórii podujatia v hale kina Mier som bol prekvapený, ako sa zrazu z Paľa Sojku stal Otík Berežný, ktorý tam bol na fotografii akože z roku 2012. Bola to však fotografia z nejakého staršieho archivu. Sorry Otík, bol som tam ja…
No a o štvrtom raze píšem práve teraz. Nechcem byť vzťahovačný, ale na hlavnom banneri a na plagátoch k podujatiu mi troška chýbal znak Slovenskej bluesovej spoločnosti, hlavne keď sa tam krstilo naše CD a svojou troškou do mlyna robíme aj my na propagácii blues na Slovensku. No a na úplný záver, nechcem prejudikovať, kde nastal komunikačný zádrheľ. Organizovať v ten istý deň Jazz Blues Jamboree a aj Folk Blues Session v DK Lúky v Bratislave sa mi zdá na malom Slovensku dosť neštandardné, aj keď si iste obe podujatia divákov nebrali. Pravá ruka vždy vie, čo robí ruka ľavá…
Chuť Vám napravia fotografie Zorky Liškovej z úspešných Nových Zámkov.
Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.
