Pokračovanie...

Zostali tak ostatní piati statoční hráči : Juraj Kalász – kontrabas, basa, Dávid Raši – bicie, Andi Ray Haverda – kláves, spev, Kirill Panshin –gitara,spev a Lukáš Hrončiak – gitara. Prví dvaja spomínaní hráči, tvoriaci rytmiku kapelky sú hráči profesionálni a stretol som ich hrať päť dní predtým na festivale Pet Jazz v Petržalke. Jazz na profi úrovni je asi troška inde ako typická bluesová muzička, ale kto má rád hudbu, poteší sa z nej v akomkoľvek žánri. Troška sa tu na chvíľku pristavím. „Záujmy“ detí sú v dosť veľkej miere napĺňaním nenaplnených snov rodičov. Ja som tak „nútil“ sedem rokov syna hrať hokej, hoci ho veľmi nebavil. Po mojom odchode do USA syn založil hokejku do kúta a je tam podnes. Zo mňa chcel mať otec huslistu, po svojom vzore. Pri cvičení akejsi stupnice som zahral pre mňa anonymný poltón 13 krát falošne, tatko to bral ako provokáciu z mojej strany, nevydržal a pravým hákom ma poslal k zemi. Stal sa zo mňa hudobný analfabet. Až po tomto incidente začal študovať súdruha Makarenka, ktorý tvrdil, že deti sa majú vychovávať teplým ľudským Iľjičovým slovom. Konzervatoristu Juraja som sa nespýtal, čo ho doviedlo ku štúdiu kontrabasu. V útlom detstve je to predsa mohutný nástroj, na ktorý dieťa nemá fyzické predpoklady. Chcel to sám, alebo jeho rodičia ? Stálo by za psychologickú úvahu zistiť, čo je za výberom adekvátneho nástroja pre dieťa. Poznám zopár konrabasistov – Láďa Štýbr z Greenhornov, Fedor Frešo, Jožko Brisuda a aj Juraj Kalász  sú chlapi, ktorí by mohli postavami robiť parťákov v drevorubačských čatách, ale kto to mohol tušiť v ich detstve ? Pritom v rukách dvojmetrového flautistu musí flauta vyzerať ako špáradlo na zuby. Čo taká harfa ? Juraj je však profík a je určite rád za výber svojho celoživotného súputníka. To isté možno povedať aj o Dávidovi. Ten po skončení konzervatória štúdium bicích rozšíril o Hudobnú akadémiu v rakúskom Grazi. Oba nástroje, aj kontrabas, aj bicie sú náročné na prepravu, chlapi sa s týmto osudom vyrovnali. Podobné starosti má aj klávesák a spevák Andi, Súčasťou jeho klávesovej výbavy sú mohutné skrutkovače, lebo kláves musí po každom koncerte prácne rozmontovať. Má aj civilné zamestnanie, podobne ako Lukáš a Kirill, obaja gitaristi. Tí majú špedíciu najjednoduchšiu. Zvolenčana Lukáša poznám dlhšie, ešte  zo stredajších jamsession v reštike Rustique na Obchodnej ulici a aj keď sa pretvaruje, že vraj nepozná noty, hrá dobre ako čert. Kirill je ruský občan, žijúci na Slovensku 2,5 roka. Je rodákom z Petrohradu, krásneho mesta na rieke Neva a hral tam vo folk-rockovej kapelke The Dartz. Kirill žil tri roky aj v Thajsku a tiež tam hral v kapelke Liquid Blues. Na gitare sa výborne dopĺňajú s Lukášom a okrem toho aj spieva. Koncert chlapi odohrali v komornom prostredí pubu a som rád, že sa našla dobrá duša v podobe ostražitej fotografky, takže fotoreport Ellen Haverdová. Vďaka všetkým protagonistom za pekný večer !!!

P.S. V zmysle zákona č.483/2001 Z.z. o ochrane osobných údajov nesmiem prezradiť vek jednotlivých hráčov a tak len skonštatujem, že Jay Mood je mladá kapelka s vekovým priemerom 39,4 roka, na čo som prišiel zložitým výpočtom, bez použitia koeficientu objemu v páse.

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.