Pokračovanie...

K samotnej knihe treba uviesť, že pôvodne mala uzrieť svetlo sveta z príležitosti Gustovej sedemdesiatky, 3.septembra 2017. Kúsok teda meškala, ale to nič nemení na veci, že pomerne širokému kolektívu pod dramaturgiou Šaňa Balogha sa podaril priviesť na svet pekný predvianočný darček. Samotná kniha je v textilnom tvrdom obale, sú v nej sústredené obe predošlé Gustove básnické zbierky a tiež piesňové texty zo samizdatu Opravári. Suma básní činí 149 strán plus 28 strán doprovodných textov a fotografií.

Krstenie knihy som dostal na starosť ja. Jednak ako Gustov najbližší generačný druh, ktorý poznal Gusta od našich dvanástich rokov a zažili sme toho spolu naozaj dosť a tiež aj preto, že som priviedol na pódium hudobný doprovod akcie Záhorácky tandem Tedla – Sojka & Soletky.a saxofonistu Pavla Doležala. Pred každou produkciou zvyknem byť neskutočne nervózny. Napoleónski vojaci sa riadili heslom : Tvrdo na cvičisku, ľahko na bojisku. Moji spoluhráči, huslista Milan Tedla a tenorsaxofonista Pavel Doležal sa zase riadia heslom : Cvičia len zbabelci. A tak desať minút pred koncertom sme ešte nemali ani zmienku o repertoári a to som ešte zacvičoval obe Katky – Jaloviarovú a Pavlu, predavačky pri Čarovnom bluesovom kufríku, ktoré predávali cédečka a knihu. Zhostili sa svojich nových funkcií výborne.

Hudobná produkcia pozostávala nakoniec v prvej časti programu z mojich štyroch piesní zo spevníka Opravári a v ďalšej časti krstu sme hrali štyri Gustove skladby s mojim hudobným aranžmánom. Soletky – Miška Hanzelová, Jarka Brosková, Lidka Pohlová a Naďka Kyselicová sú ostrieľané speváčky a zažitý repertoár odspievali s noblesou a ako sa hovorí ľavou zadnou. Verný svojej utáranosti som medzery medzi skladbami pretkával historkami z Gustovho života a mám pocit, že publikum zaujali. Chcel som dať priestor aj iným spíkrom. Jediný zareagoval Peter Michalík šéf vydavateľstva BRaK, ktoré knihu vydalo za finančnej pomoci Fondu na podporu umenia. Za Petrov príhovor som bol vďačný, hlavne kvôli môjmu vydýchaniu sa. Šéf redakčného kolektívu Alexander Balogh radšej píše ako hovorí a tak dostať ho k mikrofónu sa nedá. Pozval som teda k mikrofónu Alexandra Dobrovodského, jediného Gustovho syna, ktorý žije so svojou mamou Marziou v Prahe. Sášik naveľa k mikrofónu prišiel. Je z neho vychytený fotograf, ktorý fotí mimo iného aj reklamné kampane. Práve pred týždňom fotil reklamnú kampaň v Thajsku. Pri mikrofóne prezradil, že fotil reklamnú kampaň na zmrzlinu. Chcel som rozvinúť debatu a pýtal som sa, ako chutí thajská zmrzlina. Povedal, že ju nechutnal a viac som z neho nedostal. Bol som rád, že ho ľudia aspoň videli. Celý program sa natiahol na 90 minút a knihu sme nakoniec pokrstili potleskom v poslednej sekunde. Z diaľky to vyzeralo, že ľudia boli spokojní jednak s programom, jednak s občerstvením a ja aj touto formou ďakujem Krokovi za zachytenie večera na záznam a fotografke Zorke Liškovej za fotoreport. No a nad všetkým bdelo starostlivé oko rektora BISLY, nášho kamaráta Samka Abraháma, ktorý celú akciu zastrešoval a poskytol areál Univerzity na príjemný večer.

P.S. Na úplný záver by som dodal, že človek žije potiaľ, pokiaľ je zafixovaný v mysliach iných ľudí. Gusto zafixovaný v nás naozaj je a ako kedysi napísal už zosnulý literát Andrej Stankovič, že nad Gustovou lyrikou sa rysujú horizonty ďaleko presahujúce chotáre bežného literárneho štandardu. Gusto bol skutočný bluesman života, včetne jeho gitarky, píšťalky aj mandolíny...

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.