Pokračovanie...
Fedor Frešo je obecne známa hudobnícka veličina, impozantný je výpočet jeho aktivít so slávnymi kapelami. Jeho záber je však širší, okrem tradičného jazzu ba aj folku sa v posledných rokoch objavuje po boku bluesových muzikantov, napríklad ako člen formácie „Dura & Blues Club“ Juraja Turteva či tria českej „blueswoman“ Petry Börnerovej. A nie je to tiež iba „Sideman“, teda muž už v pozadí, ako znie názov jeho knihy spred pár rokov. Ďalšou jeho srdcovkou je totiž rock’n’roll, v jeho autentickej, originálnej podobe. Ak by ste ho navštívili v Rusovciach, boli by ste prekvapení rozsahom jeho archívu pol storočia starých vinylov a nahrávok. Ak sa ho spýtate na niečo z histórie tohto hudobného žánru, rovnako budete prekvapení jeho rozsiahlymi znalosťami. Lenže „rock’n’roll je dieťaťom blues“ – ako sa vyjadril Muddy Waters – a my bluesom v tomto článku začneme.
Konkrétnejšie Kirillom Panshinom, rodákom z ďalekého Petrohradu, ktorý svoj hudobný život zasvätil predovšetkým dvom veličinám tohto žánru – B. B. Kingovi a Steve Ray Vaughanovi. Kirill už pravidelne otvára tieto jam-sessiony v úlohe speváka bluesových štandardov, v tomto prípade prostredníctvom „Why I Sing the Blues“ a po prestávke Hendrixovým „Little Wing“. Jeho počínaniu neodolal „Hrnec“ (alebo ak chcete Paľo Hrnčirík) a priskočil na pódium („toto ja musím!!“). Zvyšok večera sa Kirill prezentoval kultivovanými vkusnými sólami.
Po Kirillovom vstupe nastal prvý obrat, nastúpil vynikajúci hudobník, Pezinčan Milan Konfráter – gitarista a spevák, ktorého poznajú okrem iného aj ako organizátora známeho pezinského festivalu – s viac ako desaťročnou tradíciou – „Blues na mlyne“. S ním sa obecenstvo vydalo po koľajniciach rock’n’rollu, „Konfo“ vo svojom vstupe zaspomínal na ranú epochu Elvisa Presleyho („That’s All Right Mama“, „Blue Moon“, „Mystery Train“), aby nakoniec preladil na Beatles (prostredníctvom skladby „I Saw Her Standing There“).
V pohodovej atmosfére, podčiarknutej upokojujúcim spevom Juraja Turteva, sa diváci – prostredníctvom jeho pesničiek nielen v anglickom, ale aj v slovenskom jazyku (na texty poetky Judity Kaššovicovej, ale aj vlastné texty) – opätovne „preladili“ do vĺn bluesu. Ocitnúť sa na pódiu s Jurajom Turtevom je automaticky nabiť sa pozitívnou energiou. „Dura“ je totiž človek, ktorý prezentuje hudbu spôsobom, akým rieši akúkoľvek situáciu: pokojom a dobrou náladou.
Jeho pravým opakom, hoci v najlepšom slova zmysle, je Andi Ray Haverda, ktorý aj tentoraz predviedol svoje rock’n’rolly, alebo ak chcete prostredníctvom klavíra a suverénne-ho spevu „hektické štýly boogie“. S Jerry Lee Lewisovými pesničkami „Milk Shake Mademoiselle“, „High School Confidental“ alebo Little Richardovou „Jenny, Jenny, Jenny“ rozprúdili žily už aj tak vyhecovaného publika. Pri skladbe „Good Golly Miss Molly“ si dokonca ľahol pod klavír a hral tak.
Horúcu atmosféru umocnil ďalší hosť, šoumen s nevyčerpateľnou energiou, bravúrny gitarista a expresívny spevák Paľo Hrnčirík, ktorý svojich spoluhráčov a najmä publikum zaviedol na cestu po stopách Jimiho Hendrixa, Joea Bonamassu či v neposlednom rade mississipského blues. Na slávne „Stormy Monday“ si z publika vyvolal Juraja Turteva. Záver koncertu patril „hecovačke“ s Vladom Šarišským vo forme Loudermilkovej skladby „Tobacco Road“.
Pre úplnosť treba spomenúť hudobníkov, ktorí sa podieľali na prvých dvoch akciách: harmonikár Erich „Boboš“ Procházka, gitarista Štefan Lengyel, bubeník Cyril Zeleňák a ako hostia ďalší harmonikár Juraj Schweigert a Peter Lipa. Dnes sa dá už hovoriť, že tieto jam-sessiony majú svoje miesto pod slnkom, vznikla tu tradícia, v ktorej aktéri hodlajú pokračovať. Môžeme sa už teraz tešiť na jesenné jam-session, ktoré sa uskutoční 13. októbra 2018.
Fedor Frešo/Ellen Haverdová/Andi Ray Haverda
13.06.2018
