Pokračovanie...
City bokom som rozhodne nedal, emócie ma naplavili do folkovo-bluesovo-rockovej nirvány. Neskutočne príjemné, nefalšované, kurevsky* dobré (*nehodiace si škrtnite). Nápadité texty Zoliho (Badina) zaodeté príjemnou, lahodiacou muzičkou v skvelých aranžmánoch, okorenené bravúrnou gitarkou Janka „Carlosa“ Bujnovského, šírili radosť, pohodu a príjemný pocit do zaplnenej sály. Všetci mali z toho radosť – tí na pódiu, aj tí pred ním.
Keďže každý dobrý zájazd má svoje pokračovanie, opustili sme rodnú hrudu a pristáli sme na ďalšej rodnej hrudi (teda aspoň my pamätníci) – v Čechách. Myslím, že Janka Šteflíčková to poňala rovnako a cítila sa tu ako doma. Objala nás svojím multižánrovým prejavom. Jej netradičné interpretačno – ústne dychy či „bicie“, pohvizdovanie, svojská gitariáda, jej bezprostrednosť a spontánnosť ( a to nielen na pódiu ale aj pred ním), bolo patrične odmenené aplauzom smädného publika.
Následne súradnice zájazdu smerovali na slovensko-moravské pomedzie, kde bluesovú vlajku vysoko a dlhodobo drží neúnavný bluesman, cestovateľ a nadšený organizátor množstva nespočetných hudobných podujatí a projektov – neúnavný Ľuboš Beňa. Tentoraz tu viala vlajka jeho Slovak Blues Projektu, ktorého členom a účastníkom je jeho súputník - gitarista a spevák Pavol Hrnčirík. Dokazovali, že aj v dobre naladenej a šlapajúcej dvojici sa dá robiť dobrá a plnohodnotná muzička. Nenechali nás vychladnúť, púšťali do nás energiu. Kto vie, ten vie.
Nuž a keďže Afrika je hneď za rohom tohto rozhudobneného slovensko-moravského pomedzia, na skok zo Záhoria, boli sme tam coby-dup. Do tohto afrického podnebia nás dokočírovala slovenská Koko Taylor – diva slovenského blues, Silvinka(Jozifoska). Exkurziu rozpálenou Afrikou nám umožnila „svojím“ rozihraným Manco Group. Neviem si predstaviť, že by africká (nielen) hudobná multikultúra nechala niekoho chladným. Pumpovali do nás úžasné africké rytmy, boli cítiť korene. Nebol to ortodoxný Ali Farka, bolo to líznuté európskym, či americkým vplyvom, ale bolo to stále africké, bolo to úžasné, pohodové, úprimné. Fantastický inštrumentalista – basák Cheikh Ndao dopĺňaný svojimi nemenej výbornými hudobnými súkmeňovcami šírili nefalšovanú charizmu a pokoru hudobnej kolísky sveta. Svojimi vokálnymi vstupmi dávala sakra dobrá Silvinka Afrike širší rozmer, spájala, prifarbovala, obohacovala.
Neľutujem, že som vypustil poslednú spiatočnú 98-čku a návrat z Afriky nahradil nočákom. Stálo to za to, Nemusí sa to už opakovať. Skvelá dramaturgia Folk Blues Session 2016 spískaná cestovkou Adiho Pullmana si zaslúži absolutórium, poďakovanie a uznanie. Rovnako ako všetkým interpretom a účinkujúcim tohto zájazdu.
Bola ukojená naša bluesová duša i občerstvené naše chuťové bluesové poháriky.
Smädný Bluesový Hroch Šimi
