Pokračovanie...
Každý takýto vydarený festiválek je takou gurmánskou koštovkou, z každého rožku trošku, z každého servírovaného druhu možno okoštovať, potešiť naše zmysly. Každý máme iné chuťové poháriky, každému môže chutiť, vyhovovať niečo iné. Myslím si však, že nebolo v žiadnom druhu nijakých trpkých príchutí, že by niečo nechutilo, naopak. Bolo to o tom, čo chutí viac.
Záhradník Nico (Nicolas Zdankiewicz) importoval aj so svojimi nadmieru zdatnými spoločníkmi zo svojej záhradôčky na Adiho lúky skutočné skvosty svojho záhradníckeho umenia. Nebola to Miletička, bol to skutočne nádherný, rozmanitý, bujarý francúzsky trh hojnosti a hravosti. Žali sme plody jeho (ich – neskutočne presných a pracovitých jeho „pomocníkov“) práce hlavne pri B.B.Kingovských (The Thrill Is Gone) a Hendixovských (Woodoo Child) prešpikovaných plodoch. Ale v podstate tomu bolo tak počas celej prechádzky jeho plodnej a nevšednej záhrady plnej radosti a neutíchajúcej energie. Skutočné vyvrcholenie celej nadmieru vydarenej ochutnávky.
Našskí záhradníci sa však nedali zahanbiť. Na tom našom poli (onehda ešte neoranom) rozorali už statočné celiny. Záhradníčky sa tentoraz neprezentovali (škoda), zato svojbytní mužskí protagonisti tohto remesla patrične áno. Second Band som už dlhšie nekonzumoval, ale ako sa ukázalo, nelenili a zaťali poriadne hlboko motyku do slovenskej bluesovej zeme. Chlapci okolo Petra Stojku servírovali pekne korenistú, zato však príjemne zladenú zeleninu.
OBD nie je úplne moja káva. Ale Dobrotových Blues Rules je už iné kafé (samozrejme, že proti Gustovi žiaden dišputát). Návšteva tejto upravenej a na vyzreté plody bohatej záhrady musí potešiť každého. Ochutnávka všetkých tých ich cover verzií najrozmanitejších bluesových plodov v ich originálnych a uchvacujúcich aranžmánoch musí potešiť ucho každého gurmána. Obvzlášť, keď je to zaodeté mimoriadnym hlasovým závojom záhradníckeho šéfa tohto spolku umeleckých záhradníkov – Broňa Dobrotu. Veľmi milé, pohladzujúce.
Najviac som sa tešil na Petra Luhu a jeho záhradnícky ansámbl. Petra poznám už hodne dlho a vždy som sa nevedel dočkať, kedy si budem zase môcť niečo odtrhnúť z jeho záhradnej produkcie. Rád sa nechávam v spomienkach občerstviť jeho úrodou šťavnatých plodov z Astro Songs Orchestra (1995 – 2006). Veľmi plodné obdobie. Vtedy ma často nahlodávala myšlienka, že je to na tom našom hudobnom poli taký nový Dežo Ursiny. Je to pre mňa obdobný bohém, multiinštrumentalista s množstvom nápadov na zúrodnenie bluesovej i nebluesovej pôdy. Potom sa mi (na moju škodu) akosi vytratil z môjho zorného uhla, záhradničil na inom poli, tak trocha v závetrí. Našťastie sa mi do toho uhla i ucha vrátil, keď do svojich záhradníckych služieb prizval majstra svojho remesla Mariána Jaslovského. A terazky, keď tam pribudol ešte ďalší fenomenálny štep – J. Berky Mrenica Jr., som zmerčil ešte viac. Peter nie je tradicionalista, v záhradničine rád experimentuje a ako Mičurin vypestoval tentokrát skutočný záhradnícky skvost. Jeho Freen' Loop majstrovstvom všetkých svojich členov nás kŕmil ozajstnými kulinárskymi maškrtami, týmto dvojitým zaštepením posunul level záhradničenia o latku vyššie. Ak niečo chutí, tak človák môže konzumovať a konzumovať a nepreje sa. Žiadna diéta.
Pre mňa osobne bol tento ich (aj náš) záhradnícky žúr vrcholom gurmánskeho večera.
Na základnej škole sme mali jeden z predmetov pozemky. V rámci nich sme chodievali aj k „bratislavským“ Bulharom sa pozerať a učiť sa, ako sa pestuje zelenina, ovocie. Som nesmierne rád, že mnoho z chalanov i babuliek z našich súradníc dávali pozor a veľa sa toho naučili. A že mnohí z nich predbehli svojich učiteľov.
Verím, že Adino nám bude ešte dlho servírovať na jedálnom lístku takéto záhradnícke lahôdky.
Smädný Bluesový Hroch Šimi
