Pokračovanie...
Najnovšia, už jedenásta Čítačka sa uskutočnila vo štvrtok 24. mája 2018. Jej vzácnymi hosťami boli básnik Erik Ondrejička a bluesman Juraj „Dura“ Turtev. Pre mňa, introvertku do špiku kostí, je najlepším adrenalínovým športom moderovanie Čítačiek. A tak som sa na to podujala aj tentoraz.
Keď som v deň D prichádzala k Mestskej knižnici na Kapucínskej ulici v Bratislave, bolo poriadne teplo a dusno. Kým som vyšla po strmých schodoch do Galérie Artotéka, na oblohe sa zhŕkli tmavé mraky. Viacerých fanúšikov poézie to však, našťastie, neodradilo a na Čítačku prišli.
Podujatie sa začalo o 17.30 hod. Na začiatku sme si minútou ticha uctili pamiatku spisovateľa a režiséra Petra Krištúfka, ktorý nedávno tragicky zahynul pri dopravnej nehode. Po tejto krátkej spomienke na literárneho hosťa našej šiestej Čítačky sa už naplno rozbehla tá jedenásta.
Erik Ondrejička odborne, obsiahlo a s nadhľadom odpovedal na moje otázky i na otázky obecenstva a všetci sme sa od neho dozvedeli veľa zaujímavého. Pripomenuli sme si napríklad, že mnohí básnici mali technické povolania (napr. Ján Botto či Ivan Krasko), a preto Erik Ondrejička, ktorý je geodet, vôbec nie je netypický básnik. S úľavou som si povedala, že ani ja zrejme nie som netypická poetka, hoci som neštudovala literatúru. Erik Ondrejička je toho názoru, že pre básnika je ideálne deliť svoj záujem medzi techniku (či inú prísne realistickú oblasť) a poéziu. Navyše, štátnice robil z predmetu geodetická astronómia a základy kozmickej geodézie a keď sa človek pozrie na hviezdy, k poézii je už len krôčik. Erik Ondrejička píše predovšetkým viazaným veršom, no neodsudzuje ani voľný verš, s využitím ktorého tiež môže vzniknúť dobrá báseň, ktorá prináša posolstvo múdrosti, krásy a nádeje. Nemá ale veľmi rád verše písané príliš akademickým štýlom, pretože väčšina ľudí im nerozumie a odrádza ich to od čítania poézie. Nechuť niektorých čitateľov k viazanému veršu je podľa neho spôsobená aj tým, že vzniká veľmi veľa básní, v ktorých je viazaný verš nezvládnutý. Stretol sa s tým napríklad ako porotca mnohých literárnych súťaží. Veľmi pozitívny vzťah má však k hudbe, hlavne k tej klasickej, hoci rád si vypočuje napríklad aj niektoré jazzové skladby. Prezradil, že na koncertoch klasickej hudby rád skladá básne. Neprekáža mu občasné využitie vulgarizmov v poézii, pokiaľ je dodržané pravidlo, že sila účinku básne ako celku nie je menšia ako sila účinku jej jednotlivých častí. On sám však vulgarizmy vo svojich dielach takmer vôbec nepoužíva. Erik Ondrejička na Čítačke mnohé svoje básne zarecitoval alebo prečítal. Boli napríklad z jeho zbierok poézie Na vnútornej strane viečok, Oči a rýmy (Nočné piesne kamenného mesta) či Krajina diamantov (Land of Diamonds). Obecenstvo bolo nadšené.
Hudobný hosť Juraj „Dura“ Turtev počas Čítačky zaspieval dve zo zhudobnených básní Erika Ondrejičku, ktoré sa objavili na albume štúdiového projektu Tady To Máš: Vôňa rána. Oči a rýmy zazneli za sprievodu akustickej gitary a Kaviarenské blues a cappella. Napokon Juraj „Dura“ Turtev ešte predniesol báseň Erika Ondrejičku Obloha plná havranov. Tiež si vyslúžil veľký potlesk publika. Je to tak, blues a literatúra sa na Čítačkách pekne dopĺňajú a poézia literárneho hosťa jedenástej Čítačky je naozaj často zhudobňovaná.
Čítačka sa skončila pred 19.00 hod. a nasledovala krátka neformálna časť: priateľské rozhovory dobrovoľníkov, obecenstva a literárneho hosťa (hudobný hosť sa hneď z Čítačky ponáhľal na ďalšie podujatie) pri malom občerstvení. Až vtedy som si uvedomila, že dážď sa bratislavskému Starému Mestu vyhol (upršanú romantiku som si užila až na druhý deň, keď som sa vracala domov).
Takto sme teda strávili príjemný večer pod krídlami Galérie Artotéka. Veď aj písanie a čítanie poézie a hranie a počúvanie hudby dáva krídla. Vďaka tomu tuším zmysel toho, čo mám zapísané na vnútornej strane viečok. Zlatá pani učiteľka! Veru tak.
Ružena Šípková
