Pokračovanie - Chris Bergson v Seredi
Chris Bergson sa počas minulého desaťročia stal jedným z najzaujímavejších skladateľov piesní, ktorí sa inšpirujú bluesom. Jeho tvorba nie je prvoplánová, ale všetkým, čo píše, spieva a hrá sa tiahne viditeľná niť bluesového povedomia (The Blues Magazine (UK)). Tento bluesman vo svojej tvorbe čerpá aj z roots music a soulu. Vystupoval a/alebo nahrával napríklad s Norah Jones, Larrym Grenadierom, Donnym McCaslinom, Johnom Hammondom či Denou DeRose. Vo februári 2015 bol uvedený do Newyorskej bluesovej siene slávy (New York Blues Hall of Fame). Viaceré jeho albumy získali významné ocenenia. Bolo by fajn sledovať jeho vystúpenie naživo...
Jarmočné počasie si tohto roku vystrelilo nielen zo mňa, ale zo všetkých návštevníkov: po daždi ani pamiatky, zato horúčavy ako v Afrike. Ale čo človek nespraví pre svoje záľuby? Statočne som sa „smažila“ a sledovala som kultúrne vystúpenia, ktoré som si vybrala.
V nedeľu 26. júna sa ráno zdalo, že predsa len zaprší, no do popoludnia sa opäť vyčasilo a slnko začalo piecť. Na pódiu pred domom kultúry začal o 15:00 hod. hrať Seredský dixieland band. To som si tiež nenechala ujsť. Dozvedela som sa aj dôležitú informáciu, že koncert Chrisa Bergsona organizátori presunuli zo 17.30 hod. na 17.00 hod., aby po jeho skončení mohli fanúšikovia sledovať prenos z Majstrovstiev Európy vo futbale, ktorý sa bude premietať na zadnú stenu pódia. Dobre, že som neprišla až na pol šiestu!
Čas mi ubiehal veľmi rýchlo. Zrazu bolo päť hodín. Chris Bergson mi výzorom pripadal skôr nenápadný, no keď začal hrať a spievať, bolo to blues ako vyšité. Na začiatku svojho koncertu pozdravil po slovensky, na čo publikum reagovalo veľmi pozitívne. Na potlesk medzi skladbami odpovedal slovom „díky“, ktoré sa mal možnosť naučiť, pretože do Serede zavítal v rámci svojho turné po Čechách a Slovensku. Okrem pozdravu a poďakovania však komunikoval s publikom v angličtine, čo predsa len vytváralo určitú jazykovú bariéru. Hudba však bola najdôležitejšia, veď, ako sa hovorí, je univerzálnou rečou. Chris si svoje hlasivky rozhodne nešetril a dve elektrické gitary, na ktoré striedavo hral, tiež ovládal výborne. Jeho hra urobila na mňa dojem zvlášť vtedy, keď zahral dve skladby sám bez rytmiky. Ale rytmike sa tiež nedalo nič vyčítať. Chrisa sprevádzali dvaja českí muzikanti: basgitarista Lukáš Kytnar a bubeník Tomáš Hobzek. Obidve tieto mená sú mi známe v súvislosti s jazzom. Počas koncertu boli spoluhráči Chrisovi hudobnou oporou: amerického bluesmana nechávali vyniknúť, no v správny čas sa predviedli i v sólach.
Pred domom kultúry síce nestáli davy ľudí, ale predsa len sa našlo dosť fanúšikov dobrej hudby, ktorí prišli. Nie každému sa chcelo sedieť na laviciach vprostred ulice, pretože slnko ešte pálilo. Mnohí sa radšej zdržiavali v tieni na schodoch domu kultúry alebo na opačnej strane ulice pri plote.
Atmosféra gradovala s každou zahranou skladbou a pri záverečnej klaňačke znel zaslúžený búrlivý potlesk.
Z koncertu som si odnášala nielen pohodový pocit, ale aj cédečko Chris Bergson Bandu Imitate the Sun s podpisom. Futbal ma už nezaujímal, mala som pocit, že som zvíťazila.
Keď neprší, aspoň kvapká. V Seredi „kvapla“ hodinka dobrého blues.
Ružena Šípková
