Pokračovanie...
V piatok 23. februára 2018 som si písala na sociálnej sieti so svojou kamarátkou z Piešťan a zdôverila som sa jej so svojím úmyslom ísť večer na koncert v tomto meste. Napokon to dopadlo tak, že som išla s ňou a s jej priateľom, a na úplne iný koncert, než som pôvodne chcela. V ten večer sa v Elektrárni Piešťany konal koncert košickej osemčlennej hudobnej formácie Cha Bud, ktorá prišla do Piešťan v rámci svojej Nice To Eat You Tour, aby predstavila svoj rovnomenný čisto autorský debutový album. Album kapela nahrávala vo vynikajúcom českom štúdiu Sono Records neďaleko Prahy.
Cha Bud majú za sebou viacero úspechov: napríklad v roku 2014 boli veľmi úspešní v súťaži Nové tváre slovenského jazzu (kapela – cena za kolektívny výkon, hráč na klávesy Matej Lazár – cena za kompozíciu) a v roku 2015 sa tešili z víťazstva na Pódiu mladých talentov Nadácie SPP na Bratislavských jazzových dňoch (BJD). Tak im pripadla úloha otvoriť 42. ročník BJD v roku 2016 na hlavnom pódiu a zhostili sa jej veľmi dobre. Toto ich vystúpenie som mala možnosť sledovať naživo a ich rezká a nápaditá hudba bola chutným a výdatným predjedlom prvého dňa BJD 2016.
Už dávno som si hovorila, že by som sa mala vybrať na nejaký koncert do Elektrárne Piešťany, pretože som mala informácie, že (nielen) hudobná ponuka Elektrárne je skutočne bohatá. A 23. februára 2018 som sa impulzívne rozhodla Elektrárňu trochu preskúmať. Do Piešťan som sa dostala načas, vlaky našťastie nemeškali. S kamarátkou a s jej priateľom som sa stretla pred bránou Elektrárne. Voviedli ma dnu a nadšene mi ukazovali vnútorné priestory budovy, ktoré na mňa pôsobili impozantne, ale nie stiesňujúco. Prezreli sme si viaceré miestnosti Elektrárne. Okrem iného tam boli nainštalované zaujímavé výstavy. Prvá sa volala Od hry k umeniu a tvorili ju výtvarné práce žiakov Súkromnej základnej umeleckej školy v Piešťanoch. Druhá bola výstava fotografií dofarbených kryštálikov pod polarizačným mikroskopom s názvom Dotknuté svetlom. Nakukli sme aj do pivničných priestorov, kde sa nachádza Vedecký brloh – priestor určený napríklad pre rôzne vedecké prednášky a workshopy pre deti, no i pre rodičov. Mrzelo ma, že som sa nedokázala tešiť z krásy Elektrárne tak, ako by sa patrilo, lebo v ten deň sa mi prihodila jedna nepríjemnosť a myšlienky sa mi k nej stále vracali. Navyše som si mohla vziať so sebou len malý kompaktný fotoaparát, ktorý pri slabom svetle veru zázraky nedokáže, a ani to mi na pohode nepridalo. Ale bola som priateľom veľmi vďačná, že ma vzali na toto zaujímavé a inšpiratívne miesto. Napokon som sa po jednom telefonáte trochu upokojila a zrazu sa mi lepšie sústredilo na to, čo sa dialo tu a teraz.
Vo veľkej hale, kde sa konal koncert, bolo trochu chladno, ale necítila som sa nepríjemne. Napriek veľkým priestorom som mala pocit útulnosti a srdečnosti. Všetci ľudia, ktorých som stretla v Elektrárni, boli veľmi milí, či už to bola pani predávajúca vstupenky, alebo programová riaditeľka Elektrárne Blanka Berkyová, ktorá dokonca návštevníkom koncertu požičiavala deky, aby im nebolo zima. A nesmiem zabudnúť ani na skvelé, dobre naladené publikum. Priam rodinná atmosféra.
Koncert sa začal krátko po 19.30 hod. Zostava kapely bola rovnaká ako na BJD 2016: Peter Šafránek – gitara, talkbox, Matej Lazár – klávesy, sample, Adam Richter – basgitara, Viktor Balog – bicie, Pavol Jeňo – trúbka, krídlovka, Filip Molčányi – altový saxofón, Viktor Vaitovič – tenorový saxofón a František Beneš – perkusie. Hudobníci prišli na javisko ležérne oblečení – v džínsach, v mikinách a v pohodlných topánkach. Ich hudba bola skutočne moderná, zahraná a radosťou a s nadhľadom. Hrali vlastné autorské skladby namiešané nielen zo súčasného jazzu, z groove a z tanečného funku, ale aj z drum´n´bassu či z dubu. Autormi repertoáru sú Matej Lazár, Peter Šafránek a Pavol Jeňo. Gitarista Peter Šafránek, ktorý predstavil kapelu a počas koncertu komunikoval s publikom, veľa toho nenahovoril, hlavné slovo mala hudba. Hneď prvá skladba Bachelor Syndrome sa začala elektronickými zvukmi, ktoré mi pripomínali spev vtákov. Kapela bola výborne zohraná a pozvala nás na výlet do inej dimenzie. Zazneli nielen skladby z debutového albumu Nice To Eat You, ale i také, ktoré na zachytenie na albume ešte len čakajú. Spomenula som si, ako na BJD 2016 publikum rozveselil názov jednej skladby z repertoáru Cha Bud – Vajcovka. Aj na album Nice To Eat You sa dostala jedna skladba s írečitým slovenským názvom – Medveď. V skladbách sa vynachádzavo striedali rytmy a melódie, zmeny tempa a dynamiky tiež dodávali drive. Klávesák Matej Lazár miešal zvuky ako alchymista a hráč na perkusie František Beneš mi pripadal ako šaman – jazzový čarodejník. Ďalšie zaujímavé „chute“ hudbe dodala dychová sekcia. Hudobníkom sa darilo udržať si stále pozornosť publika. Vravela som si, že rytmika dostáva zabrať, no ani ostatní hráči za ňou nezaostávali, išli naplno. V Elektrárni sa zišlo obecenstvo, ktoré vedelo dobrú hudbu oceniť: spokojne tlieskalo, niektorí poslucháči vstávali zo stoličiek a púšťali sa do tanca. Urobila som aj zopár fotiek: aké budú, také budú. Hudobníci občas obecenstvo nabádali k tlieskaniu počas skladieb a mali úspech. Gitarista prezradil, že 22. februára (teda deň predtým) uviedli do života svoj album Nice To Eat You v Bratislave. Krstným otcom bol spevák Peter Lipa, ktorý si s kapelou aj zaspieval jednu skladbu. Následne zaznela i v Elektrárni, žiaľ, bez spevu Petra Lipu. Vesmírna muzika. Keď sa blížil koniec koncertu a členovia kapely Cha Bud sa pýtali, či chceme ešte jednu skladbu, z hľadiska sa ozývalo: „Chcemééé!“ Môj ďalší známy, ktorého poznám z jazzových koncertov, mi počas tejto poslednej skladby prízvukoval, že mu pripomína tvorbu nórskej kapely Jaga Jazzist.
Po skončení vystúpenia hudobníci predávali a podpisovali cédečká a zhovárali sa so svojimi fanúšikmi. Moji priatelia a ja sme boli po koncerte nanajvýš spokojní a príjemný bol i náš rozhovor s Blankou Berkyovou. Mali sme naň dosť času, pretože autobus domov mi odchádzal až o hodinu. Elektrárňa Piešťany má výhodu, že je blízko železničnej a autobusovej stanice. Navyše, priatelia ma odprevadili, čo bola pekná bodka za hudobným zážitkom.
Takto som teda zažila výbušný jazz v Elektrárni bez akéhokoľvek ohrozenia života či zdravia. Navyše, teraz počúvam nielen Cha Bud, ale aj Jaga Jazzist. Pár dobrých dôvodov vybrať sa do Elektrárne aj niekedy nabudúce. A dokonca aj tie moje fotografie sa ako-tak vydarili.
Ružena Šípková
