Pokračovanie...
Peter tam už s nami nebol. Ale pozeral na nás, celý večer sme boli spojení cez plátno jeho fotografiou. Dozeral na nás, hral, spieval a spomínal s nami. A vlastne bol. Bola tam jeho DNA - synovia Marek a Jakub. Úspešne predaný štafetový kolík od otca, kamaráta, priateľa, muzikanta, bluesmana ... Bol tam Faust, jeho dlhoročný a nerozlučný hudobný i ľudský súputník, bol tam „jeho“ gitarista Michal Rákosník, boli sme tam my. Boli sme jedna veľká rodina...
Aj keď to nebol ten pietny koncert, v pozadí a hlboko v našom vnútri rezonovala spomienka na „nášho“ Petra. Všetkým, ktorým je daná osoba istým spôsobom blízka, to ani ináč byť nemôže. Vždy to vyvoláva nostalgiu a smútok, zaodeje nás žiaľ. Smútok z toho, že sa viac nedá zdvihnúť opona, Ostávajú nám už len spomienky. Zahalia naše vnútro hlbokou pietou a zapália v našom srdci pomyslený plameň sviečky, ktorý bude v nás horieť do konca nášho života...
Naše myšlienky a spomienky sa budú neustále vracať do čarokrásneho prostredia zázračnej Petrovej mágie jeho kamarátskeho a hudobného sveta, do toho náramného očistca ducha i tela, kde sme vďaka Petrovej bezbrehej ústretovosti boli vždy šťastní a spokojní, kde sme sa zbavovali „civilizácie“ a všetkého čo s ňou negatívne súvisí. Kde nás Peter svojou prítomnosťou, láskavosťou a osvietenosťou obohacoval a prinášal radosť a rozosieval pokoj v duši. Navždy zostaneme vďační za to, že sme mohli prežívať tieto krásne časy...
Peter odišiel na druhý breh. Odišiel však predovšetkým úžasný človek, kamarát, priateľ. Je ťažké tomu uveriť, je ťažké sa s tým zmieriť. Je to bolestivé. Ak odchádza ten, čo svojou pozitívnou energiou a prístupom šíril radosť a pohodu, bolí to o to viac.
Aj keď to nebol pietny koncert, zapálil som na koncerte sviečku ...
Smädný Hroch Šimi
