Pokračovanie...
A keďže aj počasie sa nakoniec poddalo, bola to dobrá voľba. Bol som rád, že som sa mohol stať jedným z ďalších priateľov P.P.Bandu, hoci ich nebolo tento krát 95 000 ako pri Rološoch v Red Bull Ringu pri Spielbergu. Aj keď nás priateľov bolo o troška menej, atmosféra a pohoda tu bola úžasná. Dotváralo ju nádherné nádvorie a scenéria bývalého kláštora Paluánskych mníchov s nádhernou akustikou. Viem si živo predstaviť, ako by sa aj tu nezničiteľní Stouni vytešovali, akoby si pochvaľovali. Zvlášť, keď tento nezvyčajne dobrý zvuk dotvárali miestni majstri a priatelia zvukári.
Nádvorie sa od počiatku napĺňalo a zaplnilo pozitívnou energiou, ktorú rozdávali všetci jednotliví aktéri tohto vydareného podujatia. Menovať ich znova netreba, už to pekne zhodnotil Ďuri (a zdieľam jeho názor), duša (nielen) šamorínskeho diania. Ale tých duší sa v týchto súradniciach (nielen na tomto festivalíku) skoncentrovalo viac a je to cítiť nielen na frekvencií podujatí v tomto teritóriu, ale i na ich rozmanitosti, hravosti a radosti z toho. Hlavne však na atmosfére, ktoré to celé napokon zaodieva, inak tomu nebolo ani v spomínanom kruhu priateľov P.P.Bandu. A tak potom sú razom všetci v jednom kruhu, kruhu priateľov – chlapci muzikanti i dievčatá a chalani poslucháči. Taká jedna veľká, spokojná rodina. Nebolo hluchého miesta, bol plný stôl všakovakých hudobných (i nehudobných) dobrôt, bolo to fajn, bolo to pestré, plnofarebné, milé. Všetkým, čo miešali a servírovali tento výživný a lahodiaci koktail, patrí vďaka a uznanie.
Myslím, že aj Paluánski mnísi si tam hore prišli na svoje...
Smädný Bluesový Hroch Šimi
