Pokračovanie...
Modrý štvrtok (Blue Thursday) je projekt Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. a trnavskej bluesovej kapely Second Band, ktorý vznikol v januári 2016. Jeho cieľom je okrem podpory nehmotného kultúrneho dedičstva, menšinových hudobných žánrov a výročného hudobného festivalu Blues Moods aj ponúknutie voľnočasovej aktivity (nielen) pre obyvateľov Trnavy. Hudobné večery Modré štvrtky sa konajú vždy jedenkrát v mesiaci, nie počas celého roka, ale v dvoch sezónach: v jesenno-zimnej (v mesiacoch september-december) a v jarno-letnej (v mesiacoch február-máj). Organizuje ich kapela Second Band, ktorá si na každý Modrý štvrtok pozve hosťa alebo hostí (hudobníkov hrajúcich rozličné hudobné žánre, nie nevyhnutne len blues). „Home band“ Second Band hrá spolu so svojimi hosťami rôzne skladby, čím sa dokazuje univerzálnosť hudobného jazyka a podobnosť medzi rozličnými hudobnými žánrami. Projekt Modrý štvrtok často predstavuje domáce kapely a jednotlivcov z trnavskej klubovej scény. Modré štvrtky sa spočiatku konali v Music a Café v trnavskej City Aréne. Neskôr, keď Music a Café klub v City Aréne v Trnave ukončil svoju činnosť, Modré štvrtky sa presťahovali do Amfik Café v Mestskom amfiteátri Trnava. Po čase však opäť nastala zmena a šiesta sezóna Modrých štvrtkov sa opäť koná na novej adrese: vo Vodáreň Craft Bistre na Okružnej ul. č. 6. A tak vďaka Modrým štvrtkom spoznávam rôzne miesta v Trnave.
Podporovateľmi podujatia Modrý štvrtok (Blue Thursday) sú: Libros, Halada – advokátska kancelária, Real Centrum, Vodáreň Craft Bistro, Webhouse, Rádio Bunker, Rádio Devín, Mestská televízia Trnava, média Trnavsko a Trnava Dnes ako aj portály Domesta.sk, Trnavalive.sk, Trnavskyhlas.sk, Slovakblues.sk a Bluesmusic.sk.
V októbri 2018 boli hosťami Modrého štvrtka dvaja muzikanti, trnavské duo Brotherly Jam - Mário Gajarský a Denis Bango. V spoločných hudobných projektoch účinkujú už viac ako 10 rokov a ich láskou je rock´n´roll. Trnavské publikum ich pozná z vystúpení na mestských podujatiach či z mestskej klubovej scény. Na konte majú veľa albumov a nahrávok. Prezentujú sa nie len svojskými verziami predovšetkým rock´n´rollových hitov z 50. a 60. rokov, ale aj vlastnou autorskou tvorbou. Tiež sa zúčastňujú na rozličných projektoch iných umelcov.
Dňa 18. októbra som teda cestovala z Bratislavy do Trnavy na blues a rock´n´roll a čítala som si knihu o bluesovej hudbe, aby som sa naladila na večer. A tiež som sa tešila, že „autumn blues“ čiže „jesenná depresia“ sa u mňa nekoná a aj počasie poslúcha: nie je nepríjemne chladno a neleje. Navyše, vo vlaku s nami cestoval aj psík, ktorý prispel k mojej pohode. Bolo to milé zviera, žiadny Hell Hound On My Trail.
V Trnave som sa cestou cez centrum mesta trochu „zamotala“, ale i tak som o 19.00 hod. bola na „mieste činu“, kde už prebiehali čulé prípravy na hudobný večer. Vonku sa rýchlo stmievalo a do Vodáreň Craft Bistra prichádzali fanúšikovia Second Bandu i kapely Brotherly Jam.
O 20.00 hod. sa všetkým prítomným prihovoril Peter Stojka, zakladajúci člen a neoficiálny „impresario“ Second Bandu. Oznámil, že nás čaká priateľské stretnutie, na ktorom sa bude jamovať. Podujatie bude mať dve časti: v prvej časti (v otváraku) sa predstaví kapela Second Band a v druhej (v zatváraku) vystúpi spoločne so svojimi hudobnými hosťami. Počas prestávky sa uskutoční tradičná súťaž o ústnu harmoniku od firmy Hohner.
Zostava kapely Second Band sa od mája 2017 nezmenila: Juraj Parízek – spev, gitara, Peter Stojka – ústne harmoniky, Marek „Polo“ Polonec – basová gitara a Denis Čapkovič – bicie. Otvárak sa začal skladbou Slow Down, ktorej autormi sú Keb´ Mo´ a John Lewis Parker. Hudba Second Bandu bola modrá, čo je farba, ktorá k Vodárni pristane. (Veď vraj aj trnavský vodojem v noci svieti na modro. Nabudúce si to musím všimnúť.) Nasledovala pesnička One Chance With You. Vodáreň Craft Bistro sa zapĺňalo, akoby radostná hudba pôsobila ako magnet. Zneli podmanivé sóla ústnych harmoník i gitary, spev bol energický i oduševnený a rytmika mala rozlet, ale súčasne držala zvuk kapely pri zemi, tak ako treba. Publikum hudbu ocenilo, tlieskalo a miestami i pochvalne pokrikovalo. Medzi ďalšími prevzatými skladbami, ktoré Second Band zahral, boli napríklad bluesové štandardy Key To The Highway – okrem iných ho hráva i Eric Clapton – a Help Me, ktorý ako prvý nahral Sonny Boy Williamson. Pri druhej menovanej Peter Stojka poznamenal, že ju už strašne dlho nehrali. Bolo teda fajn si ju pripomenúť. Došlo však i na obľúbené autorské veci Second Bandu: My Friday, ktorej autormi sú Juraj Parízek a Peter Stojka a Big Foot Boy od Juraja Parízka. Medzi dvoma pesničkami sa zahľadel Peter Stojka na televíznu obrazovku, kde bežali videoklipy a zvuk bol vypnutý. Harmonikár zažartoval, že hudba Second Bandu nie vždy ladí s tým, čo sa odohráva vo videoklipoch. (Spomenula som si na našu susedu v bytovom dome, ktorá nás hlavne cez víkendy „zabáva“ hlasnou hudbou niekedy aj do skorých ranných hodín. Neviem, čo je zdrojom tej hudby, možno je to práve televízor. Veru si občas robím žarty, že raz si doma pustím poriadne hlasné blues (alebo si zavolám bluesovú kapelu) a uvidíme, kto z koho. No uvedomujem si, že by som dostala tak akurát napomenutie za rušenie nočného pokoja. A tak si rezkú hudbu užívam na koncertoch.) Prvú časť októbrového Modrého štvrtka zakončila kapela Second Band skladbou People Get Ready, ktorú napísal Curtis Mayfield.
Nasledovala „skúška odvahy“ – súťaž o ústnu harmoniku. Za veľkého potlesku publika prišiel na scénu odvážlivec menom Marek. Niekto z poslucháčov pokrikoval: „Dajte mu gitaru, nech zahrá!“ Marek sa však statočne popasoval s hrou na harmonike a stal sa majiteľom tohto hudobného nástroja.
Po krátkej prestávke Peter Stojka znova oslovil obecenstvo. Pripomenul, že blues znie v Trnave každý rok i na festivale Blues Moods, ktorý sa koná vždy v novembri. Tento rok to bude 10. novembra a miestom konania bude kultúrne centrum Malý Berlín na Štefánikovej ulici v Trnave.
Publikum mohutným potleskom pozdravilo hostí Modrého štvrtka – duo Brotherly Jam. Ako povedal Peter Stojka, stálo so Second Bandom na spoločnom pódiu po prvýkrát, a tak sme sa všetci mohli tešiť na improvizáciu a nielen na štandardy, ale aj na „neštandardy“. Mário Gajarský všetkých prítomných uistil, že Brotherly Jam si okrem iných žánrov „libuje“ aj v blues. K Second Bandu sa teda pridali: Mário Gajarský – gitara, spev a Denis Bango – klávesy, spev. Hneď v prvej pesničke Rock Me Baby, ktorú preslávil B. B. King, sa Mário ujal spevu a on i Denis využili priestor na poriadne sóla. Denis na mňa pôsobil skôr pokojným dojmom, zatiaľ čo Mário mi pripadal ako v tranze, zrastený so svojou gitarou. Výborne hrali obaja, mala som pocit, že vliali novú mladú krv aj do žíl Second Bandu. Zábava pokračovala aj v skladbe That´s All Right (Mama), známej v podaní Elvisa Presleyho. Hudobníci si spoločné hranie očividne užívali. Bluesová pesnička Got My Mojo Working bola riadna divočina. Začali ju hrou na svoje hudobné nástroje Mário Gajarský a Peter Stojka. Spev mal na starosti Juraj Parízek a sprievodný vokál Mário. S peknými sólami sa znova priam roztrhlo vrece. Bolo vidieť i počuť, že zúčastnení hudobníci hudbou skutočne žijú. Mário si podchvíľou pomocou gitarových efektov menil zvuk gitary. Občas mi znela, akoby štartovalo lietadlo, malo to skrátka grády. Na konci skladby prišiel rad i na hudobné žartíky oboch gitaristov. Peter Stojka postrehol, že v televízii počas tejto skladby stihli odvysielať až dva videoklipy. Bluesové však asi neboli. Nasledovala rockabilly pesnička Be-Bop-A-Lula vo verzii trochu viac priklonenej k blues, s pekným sólom klávesov. V skladbe These Boots Are Made For Walkin´ si zaspievali Mário Gajarský i Juraj Parízek. Temperamentná pesnička Caldonia, ktorá sa dá označiť ako jump blues, tiež mala v podaní Second Bandu a hostí šťavu i úspech. Najväčší potlesk si za svoje sólo vyslúžil Mário. V skladbe Stand By Me si aj ako sa patrí rázne zaspieval. Zaujala ma v nej pasáž, v ktorej mali hlavné slovo Máriova gitara a klávesy Denisa Banga. Keď hudobníci dohrali, Mário vyhlásil, že sme ukončili „kľudné kolečko“, a teraz to nastane... Aj nastalo, prišli energické rock´n´rollové hity. One After 909 od Beatles zaspieval Mário, v skladbách Johnny B. Goode (od Chucka Berryho) a Blue Suede Shoes (od Carla Perkinsa) sa úlohy speváka zhostil Denis Bango. V pesničke Johnny B. Goode sa mi veľmi páčili sóla Mária Gajarského a Petra Stojku. Žiaľ, čas pokročil a musela som sa pobrať na cestu domov. Ešte som zachytila, ako Mário povedal, že bluesové kapely mladnú, a preto sa vracajú k Sweet Little Sixteen a vzápätí hudobníci začali túto rezkú skladbu hrať. Aspoň sa mi veselšie utekalo v ústrety tmavej noci.
Jamovanie vo Vodáreň Craft Bistre sa vydarilo na jednotku, o tom svedčili aj veľmi pozitívne reakcie publika. Rada by som si však v podaní Brotherly Jam vypočula nielen prevzaté veci, ale aj ich vlastnú autorskú tvorbu. Nuž, niekedy nabudúce. Veď hudba žije a vlaky chodia.
Ružena Šípková
