Pokračovanie...
Aj keď tento záverečný hudobno-slovný pozdrav nevyludzoval priamo bluesové tóny a neniesol sa v tej ortodoxnej bluesovej tónine, tak to bol aj napriek tomu čisto bluesový večer. Texty a sprievodné slovo majstra Paliho boli, teda pre mňa určite, všetkým tým, čo blues vo svojej tvorbe a podstate nesie – vyobrazená životná púť so svojimi radosťami i double-trouble, veselé, úsmevné príbehy i veci, ktoré nahlodávajú naše vnútro, nútia nás sa zamyslieť, postáť, spomaliť. Táto bluesovo-životná premisa nás zaodela na celý večer, vírilo to v nás ešte dlho, dlho po poslednom tóne. A bolo ich dosť a boli fajn. Hlavne, keď do toho svojím majstrovským umením prispeli mierou vrchovatou takí majstri svojho remesla, ako sú a vždy boli Milan Tedla a Fedor Frešo. A toto všetko krásne zastrešovali svojimi pohladzujúcimi vokálmi babulky Soletky. Všetko sa to nieslo v jednej všeobímajúcej harmónii slova a hudby. Niekedy ani neviem, či radšej počúvam Paliho insitné pesničky alebo jeho slovné vsuvky, milé hiostorky. Asi oboje, je to vyvážené, občerstvujúce, milé.
Všetky tieto večírky, ktoré sme mali to šťastie absolvovať a vstrebať, sú dielom nezameniteľných a neoblomných nadšencov takýchto podujatí. Je šťastím že sa podaril zlet takýchto vzácnych a úžasných ľudí – všetkých tých Pali-ov, Krokov, Švedov, Tur(tev)ov, Zoriek a všetkých tých, čo to majú na svedomí a za ušami a samozrejme i tých všetkých bluesových jazdcov, ktorí nás bezprostredne zahŕňali a zahŕňajú svojím entuziazmom a interpretačným umením. Bez vôle a nadšenia všetkých tých, by sme boli o toto príjemno ukrátení a ochudobnení. Vážim si ich túto nadprácu a pred nimi smekám.
No a špeciálne poďakovanie si, myslím, prináleží dirigentovi celého ansámblu BISLY, p. Samuelovi Abrahámovi, pod ktorého taktovkou sa mohli tieto naše seansy uskutočniť. Pre mňa je to vždy vstup do raja.
Celý tento cyklus zakončil p. rektor záverečným príhovorom. Hlbokým, súčasným a pravdivým, zamýšľajúcim sa nad súčasnou nie práve utešujúcou situáciou. Bol taký nadčasový, inšpirujúci. Nemali by sme zostať k týmto veciam ľahostajní, aby sa nám v budúcnosti nestalo napr. aj to, že takéto občerstvujúce podujatia už zase raz nebudú...
Diky chalani a babulky za pekné zážitky.
Smädný Bluesový Hroch Šimi
