Pokračovanie...
A tak som prečítal z papiera všetkých z pódia, ktorí si zahrali a zaspievali u nás. Ešte som čosi rozprával bez papiera, ale okrem jednej historky si už nepamätám čo...aj to je výhoda vysokého veku. A tak vojsko z Bluesweiseru nastúpilo na bojové pole v nasledovnej zostave : Juraj Dura Turtev – gitara, spev, Ivan Tomovič – gitara, Pavel Doky Doležal – saxofóny, Elo Vojta – bicie, Erik Bínovský – basa a Erich Boboš Procházka – harmonika a spev. Čerešničkou na bojovej zástave bola Silvia Josifoska, ktorú bolo možné počuť a ešte lepšie zhliadnuť v dvoch skladbách.. Kapelka v hodinovom bloku odohrala 10 skladieb. Úchytkom spomeniem Ako na perách rúž, Spomienky, Nočný vlak, Zajaček brinkáček z Kútú, Silvinkina Cold,cold feeling a úplným záverom ich úvodnej detonácie bol duet Duru a Silvie. Po krátkej pauze prišiel k slovu šamorínsky batalión PP Band. Boboš Procházka z nariadenia štábu bol prevelený aj do PP Bandu a obsluhoval harmoniku a za jeho spevu to jednotke išlo ako po masle. Do spevu zlákal aj gitaristu a speváka menom Pišta Lengyel. Ďalšiu gitaru riadil Miro Suchoň, basu so spevom Peter Šaranský a do boja bubnoval Tomáš Hudák. Odohrali svoj koncert so cťou. Citujem aspoň zopár skladieb : Rooster, Stormy Monday, Killing Floor, My Babe, After Midnight, Crossroads. V závere koncertu si prišiel zaspievať opäť aj Dura Turtev, ktorý dal v rámci prídavku dve skladby. Mňa oslovila najmä skladba z povodia stredného Nílu Cítim sa ako smädný hroch. Musím predznamenať, že aj keď hroch vyzerá z diaľky ako trtko, rešpekt pred ním má aj lev a vo vode krokodíl. Dura mal zase rešpekt pred policajnou hodinou a tak koncert ukončil za spontánneho potlesku obecenstva. Všetci sme boli smelí zajkovia, lebo policajná hodina bola značne prekročená...
Kapelky si celý koncert zvučili sami, fotoreport má opať na svedomí Zorka Lišková.
Bluesová detonácia sa zaobišla bez obetí na životoch a tak treba poďakovať všetkým protagonistom za pekný večer.
P.S. Zo zadnej strany nápojového lístka som sa dozvedel, že Kafé Scherz je pomenované po Karolovi Scherzovi, plným menom Karol Scherz de Vasoja / 1807 – 1888 / Bol katolíckym farárom na bratislavskom Zuckermandli a bol známy svojou dobročinnosťou a ľudomilnosťou. Zachránil pri požiaroch a záplavách vyše 50 ľudí a tak vďační obyvatelia mesta mu v roku 1908 odhalili pamätnú tabuľu na kostole Najsvätejšej trojice. Po pátrovi Scherzovi bol v minulosti pomenovaný detský domov a dnes teda aj Kafé Scherz. Toľko z histórie priatelia.
Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.
