Slovenská bluesová spoločnosť

Pokračovanie...

Deň predtým, ako som začala písať o svojich dojmoch z tohto cédečka, som bola na prezentácii knižky sonetov. A tak mi napadlo, že sonet má presne 14 veršov. Bola som teda zvedavá, koľko poézie sa ukrýva v dvadsiatich skladbách cédečka číslo 14.

Štrnásty sampler Slovenskej bluesovej spoločnosti otvára kapela Mattia Müller & The Geriatrix. Názov kapely okolo pätnásťročného nádejného bubeníka Mattiu Müllera zo Šamorína ma zaujal. Vypátrala som, že Geriatrix je komiksová postava. Ide o najstaršieho obyvateľa galskej osady, v ktorej žije i Asterix. Ak tým hudobníci chceli humorne poukázať na svoj vek, môžem k tomu napísať len to, že podľa mňa je v tomto prípade označenie „starí hudobníci“ na mieste len vo význame „ostrieľaní hudobníci“. Ich hudba je rezká, melodická a oduševnená. Myslím si, že Mattia Müller je skutočne veľkým prísľubom pre slovenské blues. Okrem dvoch prevzatých skladieb (od Buddyho Guya a ZZ Top) sa na CD nachádzajú i dve vlastné skladby kapely so slovenskými textami. Pesnička Dva cenťáky veľmi pekne popisuje stav silnej zamilovanosti. V skladbe Biely sokol so zaujímavým textom Ľuboša Zemana sa úlohy speváka zhostil Michal Dočolomanský ml., ktorý tu pekne kombinuje recitatív a spev. Pekná porcia blues a blues-rocku na úvod.

Ďalšou hudobnou formáciou na cédečku je kapela Pitný režim. Jej členovia žijú v Ivanke pri Dunaji, v Modre a v Bratislave. Túto kapelu som videla a počula hrať naživo v roku 2016 na festivale Blues Moods v Trnave, kde zahrala takmer v rovnakej zostave ako na najnovšom sampleri Slovenskej bluesovej spoločnosti. Na ňom ponúka rytmické a svižné vlastné bluesové skladby s hravými textami, z ktorých je jeden v angličtine a tri v slovenčine. Zvlášť ma zaujal text pesničky Obraz: je o temnej stránke ľudskej osobnosti. V ďalších textoch sa objavujú témy ako je láska (samozrejme aj k hudbe) či muzikantský život. No a s pesničkou Z okna sa mi veľmi dobre ráno vstáva, je to prísun energie i optimizmu. Tento pitný režim naozaj dodá sily a povzbudí.

Stone Bridge Blues Band zo Štúrova mi svojím názvom pripomenul Most Márie Valérie, po ktorom som raz s rodičmi kráčala zo Štúrova až do Ostrihomu. Na sampler Bluesová spoločnosť No. 14 toto hudobné zoskupenie prispelo tromi známymi prevzatými skladbami, dá sa povedať bluesovými štandardmi, a jednou vlastnou s maďarským textom – Hétköznapi blues. Keďže, žiaľ, neviem po maďarsky, poprosila som kamarátku, aby mi preložila aspoň názov. Dozvedela som sa, že preklad znie Blues všedných dní. Je to parádne energické blues, takmer rock´n´roll. Všetky pesničky nahral Stone Bridge Blues Band naživo na koncerte pri príležitosti 15. výročia založenia kapely a muselo tam byť naozaj veselo. Z nahrávky je poznať veľká radosť z hrania a temperament: hudba sa valí ako rozvodnená rieka popod kamenný most. Skladby charakterizuje drajv a nadšenie. Majú príchuť Chicago blues i Štúrovo blues.

Košický Calvados Band sa orientuje na blues-rock. Na cédečko dodal štyri skladby, dve z nich sú covery skladieb Boba Dylana a kapely Lynyrd Skynyrd, dve sú vlastné. Už prvé dve skladby, tie prevzaté, majú naliehavosť a grády (nie nadarmo má kapela v názve jablčný destilát), no zdá sa mi, že hudobníci sa poriadne odviazali až vo vlastných skladbách. V texte pesničky Brzda som sa veru aj spoznala, občas sa cítim celkovo pribrzdená. I pesnička Teraz je poriadny nárez s priam drvivou pointou v texte.

Nasledujú dve skladby z projektu Story. Z bookletu som sa dozvedela, že ide o voľné tvorivé zoskupenie hudobníkov, filmárov a ďalších umelcov okolo hudobníka, textára a publicistu Mariana Zimu, ktorý si na realizáciu svojich piesní prizýva vhodných hudobníkov a spevákov. Každú z dvoch skladieb z tohto projektu, ktoré sa ocitli na sampleri Bluesová spoločnosť No. 14, teda nahrala iná hudobná zostava. Prvú pesničku Z knihy receptov naspieval Peter „Punto“ Remiš, spevák, gitarista, textár a skladateľ z kultovej piešťanskej kapely Slniečko. Do spevu sa naozaj oprel, ako sa patrí blues-rockovo, a navyše, ako to má vo zvyku, spieva v piešťanskom nárečí. Text pesničky metaforicky poukazuje na nešváry politikov. Druhá pesnička Bojím sa nočných zvonení má hutný bluesový zvuk obohatený aj o dychové nástroje (nahral ich Ondrej Juraši) a spevu sa zhostil známy jazzman a bluesman Peter Lipa, ktorý v roku 2018 oslávil významné životné jubileum. Spieva naozaj precítene a pesnička má poeticky znepokojujúci text. K obom skladbám vznikli aj zaujímavé videoklipy, ale pri počúvaní cédečka som si uvedomila, že bez videa mi viac pracuje fantázia.

Posledné dve skladby cédečka tiež spieva jubilant Peter Lipa. Prvou je Hudba, ktorej autorom je Juraj Turtev. Peter Lipa ju naspieval s pohodovou hudobnou formáciou Dura & Blues Club. Je pre mňa zaujímavé sledovať, ako svojsky Peter Lipa interpretuje túto skladbu, celkom inak, ako jej autor. Zase som si vďaka tomu uvedomila, aký je život rôznorodý a farebný.

Cédečko uzatvára pesnička Starý vlk. V nej Petra Lipu sprevádza štúdiová kapela Mattiu Müllera, v ktorej účinkuje napríklad trubkár Ondrej Juraši či vokalistka Svetlana Rymarenko. Hra mladého bubeníka tak rámcuje sampler Bluesová spoločnosť No. 14 na začiatku i na konci. Starý vlk je svižne zádumčivá skladba o staršom mužovi, ktorý sa sklamal v láske k mladej žene. To je večná bluesová téma. Text napísal Ľuboš Zeman. K tejto pesničke bol tiež natočený videoklip, natáčal sa v Šamoríne.

Po vypočutí cédečka som skonštatovala, že poézie je na ňom viac ako dosť. Keďže však človek nie je živý len poéziou, som rada, že sa tento sampler podarilo „uvariť“ podľa knihy bluesových receptov tak, aby bol naozaj svieži a výživný.

V pesničke Starý vlk sa často opakuje veta „Život je len čakanie“. Je v tom bez pochyby kus pravdy. Napríklad zase budeme rok čakať na cédečko Bluesová spoločnosť
No. 15. Som si však istá, že slovenskí bluesmani a ich náprotivky ženského rodu budú viac hrať a spievať, ako sa zaoberať čakaním. A tak je to správne.

Ružena Šípková