Slovenská bluesová spoločnosť

Pokračovanie...

Keby bolo aj na menovanom CD skladieb 13, to by už bola veľká náhoda, ale nie, je ich 18 a predstavujú sa tu 4 hudobné zoskupenia a jedna sólistka. Súčasťou CD sú aj informácie o jednotlivých kapelách, ako vždy vytlačené dosť malým písmom (zrejme preto, aby sa do tenkého bookletu vošlo čo najviac textu). Mne osobne to neprekáža: písmo dostatočne kontrastuje s pozadím a zatiaľ vidím celkom dobre. Autorom grafiky na obale CD je tradične Marcel Haščič a tento raz je ladená harmonikovo, hoci na CD sa nachádzajú, ak dobre počítam, len 2 skladby, v ktorých znie ústna harmonika. Sú to skladby Mariána Luckého a na harmonikách v nich hrá Erich „Boboš“ Procházka. Napriek tomu je však hudba na CD z môjho pohľadu rôznorodá a príťažlivá.

CD projekt Bluesová spoločnosť No. 13 zrealizovala Slovenská bluesová spoločnosť s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.

Ako prvý sa na CD predstavuje bratislavský spevák a gitarista Marián Lucký so svojou kapelou. Štyri skladby, ktorými sa tu prezentuje, sú kompletne jeho dielom – hudba i texty v angličtine. Všetky tieto skladby sa objavili i na jeho debutovom albume About Life, ktorý vyšiel na jar 2016. Skladby sa nesú skôr v rockovom duchu, tento rock však nezabúda na svoj pôvod, a tak v ňom možno neomylne počuť ozvenu blues. Vystúpenie Mariána Luckého a jeho kapely som zažila na celoslovenskej súťažnej prehliadke bluesových kapiel Slovakian Blues Challenge 2017 v Skalici. Som rada, že veľkú časť nákazlivej energie živého vystúpenia cítim aj z nahrávok na CD. Zaujala ma napríklad úvodná Would You Like To Have A Glass Of Wine či mierne psychedelická Inner Light.

Nasledujúce 3 skladby na CD Bluesová spoločnosť No. 13 má „na svedomí“ Andi Ray Haverda Band. Všetky sú prevzaté, ale zahrané a zaspievané s veľkým nadšením a s citom pre rock´n´roll. Do rytmu tónov klavíra Bratislavčana Andiho Raya, ktorý je aj spevákom, mám chuť, ak nie tancovať, tak si aspoň podupkávať nohou, hlavne pri skladbe Mean Woman Blues, ktorú mal v repertoári napríklad aj Elvis Presley. Gitarista Kirill Panshine v nahrávkach Andi Ray Haverda Bandu stvára divy, no a rytmiku kapely (Juraj Kalász – basová gitara, kontrabas a David Juraj Raši – bicie) poznám aj z oblasti jazzovej hudby. V každom prípade som zatúžila vypočuť si túto kapelu aj naživo, nielen z nahrávok.

Už dlhšiu dobu sledujem hudobné aktivity mladej speváčky a gitaristky Barbory Černej zo Skalice. Na dvojcédečku Bluesová spoločnosť No. 12, ktoré vyšlo minulý rok, sa v jednej skladbe objavila ešte ako členka kapely Slovak Blues Project. Na CD Bluesová spoločnosť No. 13 ponúka Barbora svoje 3 autorské skladby. Boli nahrané po tom, čo sa dala na sólovú dráhu. Sú zaodeté vo folk-bluesovom šate, Barbora spieva a hrá na akustickej gitare, v skladbe Going Down To South pridala i mandolínu. V skladbe Sorry Barboru sprevádza na elektrickej gitare János Hushegyi zo šamorínskej blues-rockovej kapely The Butchers. Čo sa týka Barborinho speváckeho a hudobného prejavu, pôsobí úprimne a zanietene. Najviac ma oslovila skladba Be My Man. Držím Barbore palce a teším sa na jej ďalšiu vlastnú tvorbu.

Na kapele zo stredného Slovenska Blues Generation je mi sympatické, že hrá okrem prevzatých vecí aj vlastné skladby so slovenskými textami, hoci jej sólový gitarista Gary Alec Halmkan pochádza z Anglicka. Autorom všetkých 4 skladieb kapely Blues Generation na CD Bluesová spoločnosť No. 13 (hudby i slovenských textov) je gitarista a spevák Jozef Fábik. Sú to bluesové príbehy pretkané svojskou poéziou. Hudba so slovami plynú v príjemnej harmónii, cítim z nich priamočiarosť a otvorenosť. Priznávam sa, že skladby hudobnej formácie Blues Generation mi v mysli vyvolali rôzne asociácie a spomienky, hlavne Romanca a Vlakové blues, ktoré mi v refréne miestami znie, akoby ho spieval Peter Lipa.

CD Bluesová spoločnosť No. 13 uzatvára bratislavská kapela Broňo Dobrota & Blues Rules. Ich vystúpenie som mala možnosť zažiť na festivale Blues Moods 2017 v Trnave. Hrali tam samé prevzaté skladby a aj na 13. cédečku kolekcie Bluesová spoločnosť ponúkajú 4 prevzaté veci. Hrajú ich však s fortieľom a s láskou a s úctou k blues. Zapôsobili na mňa hlavne skladby Going Down Slow (St. Louis Jimmy Oden) a Thunderbird (ZZ Top). Je to naozaj silný a uchu lahodiaci záver cédečka.

Nech počítam ako počítam, vlastné skladby na CD Bluesová spoločnosť No. 13 prevažujú nad prevzatými (11:7). Takže slovenské blues vzniká, vyvíja sa, žije. A ja mám radosť, že žijem, hádam sa aj vyvíjam a že som síce pod stromček nedostala 13. dôchodok, ale zato mám 13. cédečko Slovenskej bluesovej spoločnosti. Veď nielen chlebom, ale aj dobrou hudbou je človek živý.

Ružena Šípková