Slovenská bluesová spoločnosť

Pokračovanie...

Na túto akciu som si na chvíľu odskočila po iných povinnostiach, ktoré som v ten deň mala v Bratislave a aj počas tej chvíle som mala pekný hudobný zážitok (stihla som vystúpenia dvoch kapiel). Na uvítaní sampleru vystúpilo viacero hudobných formácií, ktorých skladby sa na tento hudobný nosič dostali. CD projekt Bluesová spoločnosť No. 12 zrealizovala Slovenská bluesová spoločnosť a finančne ho podporil Fond na podporu umenia. Autorom grafiky na obálke, ladenej do modra, je Marcel Haščič. Samplery Slovenskej bluesovej spoločnosti si bez jeho grafík už ani nedokážem predstaviť. Dramaturgom dvojcédečka bol Juraj Turtev a myslím si, že naozaj odviedol výbornú prácu.

Na dvojcédečko sa dostali skladby ôsmich kapiel. Sú medzi nimi nahrávky živé i zrealizované v štúdiu. Prvou z prezentovaných hudobných skupín je skalicko-holíčsky Slovak Blues Project. S jeho hudbou som sa už stretla a tri prevzaté skladby v angličtine, ktoré otvárajú CD 1, poznám. Táto muzika má drajv a vlastnú osobitú atmosféru, pôsobí na mňa ako magnet. Nečudujem sa, že Slovak Blues Project sa stal víťazom viacerých súťaží na Slovensku, v Čechách i v Poľsku. V prvých dvoch skladbách na CD 1 účinkujú Paľo Hrnčirík (spev, akustická a elektrická gitara) a Ľuboš Beňa (basová gitara, bicie). V tretej skladbe sa k nim pripojila i Barbora Černá (spev, elektrická gitara).

Ďalšou hudobnou formáciou na sampleri je osemčlenná skupina P. P. Band, zložená zo známych i menej známych slovenských bluesových hudobníkov. Ako som sa dopočula, vznikla v roku 2016 v šamorínskom Šup-Šup Music Clube ako výsledok spoločného jamovania. Z toho len vidno, aké sú jam session prospešné. Priznám sa, po prvýkrát som túto formáciu počula až na dvojcédečku No. 12. Očakávala som blues-rock, a hneď v prvej skladbe som sa dočkala zamysleného blues so slovenským textom (Blues mne – autor hudby a textu Peter Šaranský). Až v ďalších dvoch skladbách, ktoré už boli prevzaté a spievané po anglicky, pribudlo temperamentu i decibelov. V Šamoríne to veľmi intenzívne bluesovo žije.

Trnavskú kapelu Mac Fraton som tiež nepoznala. Na dvojcédečku sa prezentujú štyrmi prevzatými skladbami od Roberta Johnsona, Muddyho Watersa, Elmora Jamesa a Big Billa Broonzyho. V prvých troch skladbách znie saxofón Rudolfa Macka. Blues tohto hudobného zoskupenia má šťavu, skladba Crossroads Blues so saxofónom ma úplne dostala. Rudolf Macko bohužiaľ v roku 2015 zomrel. Štvrtú skladbu Mac Fratonu na sampleri (nahrávka č. 10 na CD 1) nahrala pozmenená zostava ako tzv. Social Blues Club. Okrem iných sa v nej predstavil i Peter „Bonzo“ Radványi, ktorý hral na rezofonickej gitare. Skladba tak dostala meditatívnejšiu náladu.

Poslednou hudobnou zostavou na CD 1 je Joint Venture z Nových Zámkov a okolia. Ponúkajú tri vlastné skladby v angličtine (autori Feri Sajtos/Ady Kelemen) a prevzatú klasiku Spoonful. Joint Venture sa prezentuje rezkým blues-rockom, skladby sú melodické a Adrian Kelemen spieva zanietene a presvedčivo. Napokon, o tom som sa už mohla presvedčiť na festivale Blues Moods 2016 v Trnave, kde som vystúpenie tejto kapely sledovala naživo.

CD 2 otvára projekt Silvia Josifoska & Blues Laboratory. Ide o spojenie spevu Silvie Josifoskej s muzikantmi, ktorým hudobné experimenty nie sú cudzie (Štefan „Pišta“ Lengyel – elektrická gitara, stomp box; Ivan Tomovič – elektrická gitara, elektronika). Skladby sú prevzaté, avšak zahrané a zaspievané veľmi zaujímavo a nekonvenčne. Znejú mi až hypnoticky, trochu mi pripomínajú spôsob, ako k prevzatým skladbám pristupuje duo Erich „Boboš“ Procházka a Marek Wolf. Silviu Josifosku poznám ako speváčku už dlhší čas, počula som ju i spievať naživo, ale toto je už úplne iná dimenzia. Hudba Blues Laboratory má temnú a tajomnú atmosféru a všetko to podčiarkuje Silviin spev – tak krásne spieva hĺbky, až ma to unáša do výšok.

Ďalšia prezentovaná hudobná skupina pochádza zo Šamorína, hrá blues-rock a volá sa The Butchers. Naživo som ich počula po prvý raz na už spomínanom uvítaní dvojcédečka „Bluesová spoločnosť No. 12“ v Cafe Scherz a bol to naozaj blues-rockový „nárez“, smršť. Aj štyri vlastné po anglicky spievané skladby na sampleri ponúkajú pôsobivú zmes dynamiky a spevnosti, no ako to už býva, na nahrávke znie hudba i spev oveľa „učesanejšie“, nie tak bezprostredne a dravo.

Na CD 2 nasledujú po The Butchers tri skladby pesničkára Jána „Hita“ Hurtíka pochádzajúceho z Prievidze, ktorý však v ostatnom čase žije v Bratislave. Nehráva výlučne blues, no k tejto hudbe má hlboký vzťah. Náhoda chcela, že som ho tiež videla priamo „pri čine“ v Scherzi spolu s hudobnou formáciou BUFET. Bol to uragán energie a emócií, navyše podaný s nadhľadom. Tak ako The Butchers aj Ján Hurtík znel naživo ráznejšie. Všetky pesničky na sampleri pochádzajú z jeho autorskej dielne, spieva ich v slovenčine, sprevádza sa na akustickej gitare a spolu s ním hrá Tomáš Gregor na banje a 12-strunovej gitare.

Dvojcédečko uzatvára kapela Radio Luxembourg so štyrmi vlastnými skladbami s anglickými textami. Pesničky sú plné blues-rockovej sily a príjemných melódií. S kapelou P. P. Band má táto zostava spoločnú osobnosť – speváka a gitaristu Martina Výbocha.

Takéto dojmy mám po počúvaní sampleru „Bluesová spoločnosť No. 12“. Počúval sa mi veľmi dobre a určite sa k nemu budem ešte vracať. Aj keď je pravda, že žiadne cédečko mi nenahradí atmosféru živého koncertu. Dvanástka je rozprávkové číslo a blues tvárou v tvár má priam rozprávkovú atmosféru.

Ružena Šípková