Pokračovanie...
Frontman, klávesák a spevák Andy Ray Haverda si priniesol na pódium rytmiku v podobe basáka Juraja Kalásza, bicistu Jakuba Valíčka a gitaristov Lukáša Hrončiaka a Kirilla Panshina. Dve skladby si s kapelkou zahosťovala a odspievala aj Jana Džana Fujaková. Treba povedať, že najväčšiu dávku spevu má na bedrách Andy. Odspieval 11 skladieb a mohli sme sa pokochať medzi inými aj velikánmi rokenrolu ako boli Little Richard, Chuck Berry, Ray Charles a Carl Perkins. Tí, ktorých som nemenoval mi snáď v nebi odpustia...Kirill si spevácky strihol tri skladby a hosťujúca Džana skladby dve, práve tie, ktoré mám rád : Lucille a Kansas City. Ako zvyknem písať, hodinový blok trval hodinu, všetci protagonisti vydali na pódiu maximum a naladili divákov na správnu prevádzkovú teplotu. Úvod bol teda perfektný a po prestávke nastúpila na pódium kapelka Mississippi Mixtape. Jeden by neveril, koľko písmen ssss môže byť v názve jednej rieky. Oproti tomu je náš Dunaj hotový poklad. Šéfkou zoskupenia je Jana Džana Fujaková, ktorá má pod palcom klávesy a spev. Netvrdím, že chlapi v kapelke sú hluchonemí, ale spieva naozaj len Džana a treba povedať, že to dáva výborne. Za jej chrbtom sú chlapi v nasledovnom poradí : basák Janko Litecký-Šveda junior, bicista Jozef Ragan a gitaristi Rasťo Peniaštek a Dávid Strieženec. Ich hodinový blok trval 45 minút a niesol sa vo funk bluesovom rytme. Kapelka odohrala osem skladieb, z toho päť vlastných kompozícií s tromi anglickými a dvomi slovenskými textami, jeden tradicionál St.James Infinmary a jednu anglickú skladbu od Erykaha Badu, ktorej názov je vo voľnom preklade „Anička, neobliekaj si gaťky“. Pomerne šteklivý názov skladby, ale takých piesní je v slovenskej ľudovej tvorbe neúrekom. Ihneď ma napadol refrén jednej z nich : sedela na buku, spievala ku-ku-ku, keď som jej opáčil, stisla mi tam ruku. Ono, v dávnych dobách našich starých a prastarých materí vidiecke dievčatá naozaj spodné gaťky nenosili a asi tam sa Erykah inšpiroval. Musela byť riadna zima, aby na seba dievky natiahli tzv.bombarďáky a aj to hlavne preto, aby ich chlap nemal v posteli pocit, že spí so snehuliakom. V 19-tom storočí, keď ešte bola aviatika v plienkach netuším, ako sa mohli bombarďáky nazývať, aj keď som po tom pátral. S dievčenskými gaťkami som robil dlhé roky privátny výskum a pomáhali mi pri tom aj renomované psychologičky, výsledky som zatiaľ ešte nepublikoval, ale pracujem na tom. Štatistika je náročná disciplína...
Džana, nabudúce prosím spievaj radšej čosi o kozmonautoch, tam poznám len Gagarina a Tereškovovú, kysuckého rodáka Cernana .a havinov Lajku a Strelku. No a záverom musím ešte povedať, že kapelka mala veľký úspech na megafestivale v Šumperku, kde hviezdili na pódiu vedno s americkými bluesmanmi.
Záver koncertu patril kapelke Stará škola – The Old School Band. Ich hodinový set trval bezmála dve hodiny a keby na pódium nedorazil Adrian, hrali by chalani možno aj do rána. Frontman, gitarista, harmonikár a spevák Ivan Čeredejev k spolupráci prizval bicistu Gusta Horvátha, basistu Ivana Ščastného a gitaristu Pavla Švarca. Čo dodať ? Bola to záverečná riadna paľba dobrej muzičky. Kapelka ma repertoár postavený na bluesovej a blues-rockovej hudbe, chlapi sú ostrieľaní muzikanti, odohrali stovky koncertov aj so slávnymi menami na pódiu, ich repertoár sa dá rátať na množstvo skladieb a na dlhé hodiny hrania. Hrajú prevažne prevzaté veci svetového repertoáru, bol by to dlhý zoznam, či už spomeniem skladby B.B.Kinga, Elmora Jamesa, Muddyho Watersa, kapelou Cream počnúc a končiac kapelou Led Zeppelin. Ozvala sa aj slovenská skladba Frajarečka moja v kombinácii s anglickým Oh Well, aj vlastná Čeredejevova tvorba v skladbe Po rokoch. Na mňa najviac zapôsobila skladba Imagine z druhého sólového albumu Johna Lennona, ktorou si Ivan pripomenul práve tento deň, kedy v New Yorku presne pred 38 rokmi zastrelil vrah Chapman Johna Lennona. Bolo to 8.decembra 1980 a bol som si miesto atentátu viackrát pozrieť v apartmánovom dome The Dakota, keď som zopár mesiacov v NY žil. V záplave ďalších odohratých skladieb aspoň úchytkom spomeniem House of Rising Sun, Rock Me Baby a Shake Your Money Maker, kde práve rytmická sekcia sa prezentovala brilantnými sólami. Rozbláznené publikum nechcelo kapelu pustiť z pódia, aj napriek Ivanovým upozorneniam o odchode autobusov a až Adrianov zásah ukončil Mikulášsku zábavu. Bol to pekný večer a pripomínať ho bude fotoreport Zorky Liškovej. Každý protagonista večera dostal od Slovenskej bluesovej spoločnosti ako mikulášsku pamiatku jeden CD nosič z našej edície.
Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.
