Pokračovanie...
Ako vždy som stihla len prvý set koncertu. Hudba, ktorú som si vypočula, sa mi veľmi páčila. Ako zdôraznil Michal Bugala, boli to autorské skladby Ondreja Boteka: Slow Walk, Just Try, Christmas Drive, Happy Blues a Cambodian Dream. Zazneli mnohé pekné sóla a publikum zaslúžene tlieskalo. Mala som pocit, že hudobníci sú v súlade nielen profesionálne, ale i ľudsky. Keď som počúvala, ako sa prepletali zvuky oboch gitár, uvažovala som, ako ktorý znie. Je to pre mňa dosť ťažké vyjadriť, odborne to vysvetliť neviem. Zvuk gitary Ondreja Boteka mi pripadá zamyslený, zasnívaný, ale napriek tomu ukotvený v realite. Gitara Michala Bugalu, to je už vesmírna hudba. Nemyslím si však, že jeden z tých zvukov je lepší a druhý horší, oba počúvam rovnako rada a keď hrajú spolu v jednej kapele, je to pestré a rôznorodé. Koloman „Cuco“ Gajlík hral výborne ako vždy, na konci skladby Christmas Drive zahral na kontrabas aj slákom, čo perfektne dotvorilo vianočnú atmosféru, ktorá nás potešila, hoci vonku už „zúrila“ jar. Marián Ševčík využil pri hre metličky i paličky, v skladbe Happy Blues zahral parádne sólo. Skladby zneli zaujímavo a s ľahkosťou i zásluhou výbornej rytmiky.
V ďalšom sete malo zaznieť aj zopár jazzových štandardov, no tie som už nestihla, pretože som sa musela ponáhľať na autobus. Na jar sa dobre počúva hudba i cestuje sa dobre. Keby som vedela skladať hudbu, možno by som napísala skladbu Spring Drive.
Ružena Šípková
