Pokračovanie...
V detstve a v mladosti som mala veľmi rada country hudbu a Allana Mikušeka som, pochopiteľne, obdivovala. Spomínam si, že keď som mala asi 16 rokov, bola som raz s našimi v Trnave. Zháňali sme mechanický písací stroj, ktorý som potrebovala do školy. Vedela som, že Allan Mikušek pochádza z Trnavy a keď sme chodili po tomto meste, stále som sa obzerala, či ho niekde neuvidím. Nestretli sme ho, to by bola veľmi veľká náhoda. Neskôr som ho však stretla na medzinárodnom hudobnom festivale Dobrofest, ako inak, zase v Trnave. V ten večer mal byť v rámci festivalu jeho koncert, na ktorý som, žiaľ, nemohla ísť. Vtedy som ale aspoň nabrala odvahu a vypýtala som si od neho autogram. Určite som na neho zízala ako na zjavenie. Dnes sa už nad týmito príhodami len pousmejem. To boli časy...
Keď sa 8. decembra 2016 konal prvý Modrý štvrtok s Allanom Mikušekom, mala som nejaké iné povinnosti a nešla som. Nakoniec som prvý koncert Allana Mikušeka zažila až
23. júna 2018 na jarmoku v Seredi. Bola som zvedavá, s akými hudobníkmi príde, pretože som vedela, že zvykne koncertovať so svojou kapelou AM Band. Prišiel sám, iba s gitarou. No koncert to bol veľmi pekný, Allan Mikušek vynikajúco hral i spieval nielen covery amerických pesničiek, ale aj svoje vlastné skladby, ktoré som poznala zo svojej mladosti. A tak som si napokon aj zaspievala spolu s viacerými inými fanúšikmi a fanúšičkami v hľadisku.
V decembri 2018 som preto bola rozhodnutá, že ak nebudú „padať tragače“, určite na Modrý štvrtok pôjdem. Mala som ísť s celou partiou, všetkým však do toho niečo prišlo a
20. decembra večer som sa do Trnavy hnala iba ja. V Trnave len sem-tam poletoval drobný sneh, žiadne tragače sa nekonali.
Vo Vodáreň Craft Bistre bolo už pred začiatkom Modrého štvrtka takmer plno. Potvrdilo sa, že Allan Mikušek má vo svojom rodnom meste silnú fanúšikovskú základňu. Pod „dohľadom“ fanúšikov prebehla aj zvuková skúška, v rámci ktorej si kapela Second Band spolu s Allanom Mikušekom skúsila „nanečisto“ jeho pesničku Prvýkrát. Allan Mikušek tiež povedal vtip o opernom spevákovi, ktorému po vystúpení obecenstvo neustále tlieskalo a chcelo od neho ďalší spev. A tak stále pridával, no napokon sa priznal, že už nevládze. Vtedy sa z publika ozvalo: „Musíš, pokiaľ sa to nenaučíš!“ Poslucháči ocenili Allanov zmysel pre humor. Niečo na tom je, aj ja budem asi písať články, kým sa to nenaučím. Prekvapilo ma iba to, že Allan Mikušek mal na hlave šiltovku namiesto kovbojského klobúka. Možno preto, že decembrový Modrý štvrtok nebol ortodoxný country koncert.
Začiatok Modrého štvrtka sa trochu posunul, hudobný večer sa začal približne o
20.15 hod. Peter Stojka z Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z., ktorý nič nenechal na náhodu a nasadil si štýlový klobúk, privítal všetkých prítomných. Ako povedal, projekt Modrý štvrtok prebieha už 3. rok a v ten deň sa konalo už jeho 24. pokračovanie.
Najprv, ako je zvykom, asi hodinku hrala kapela Second Band bluesovú hudbu v zostave: Juraj Parízek – spev, gitara, Peter Stojka – ústne harmoniky, Marek „Polo“ Polonec – basová gitara a Denis Čapkovič – bicie. Hra bicích odštartovala prvú pesničku – New Orleans. Keď začal Juraj Parízek spievať, až som nadskočila, tak rázne sa do spevu oprel. Zvuk kapely bol dravý a energický, hneď od začiatku sa rozbehla ako poriadny vlak. A túto silu a tempo si udržala počas celého prvého kola, čo publikum odmenilo potleskom a miestami aj pochvalným pískaním. Samozrejmosťou boli pekné sóla gitary a ústnej harmoniky. Rytmika šla naplno, aj v skladbe My Friday basová gitara priam hrmela a bubeník hral ostošesť. I pesnička Slow Down mala šťavu. Je to najnovší prírastok medzi skladbami, ktoré hráva Second Band. Ako som ju tak počúvala, sľubovala som si, že cez sviatky naozaj spomalím a nebudem sa tak naháňať. Veď kopa knižiek, ktoré chcem prečítať, už na mňa čaká... Skladba Baby Please Make A Change sa objavila aj na prvom albume hudobníka, speváka a herca Hugha Laurieho Let Them Talk. Vo svojom repertoári ju však má i Second Band. Juraj Parízek v nej na Modrom štvrtku slajdoval s kovovým bottleneckom a spieval ju nemenej nástojčivo ako Hugh Laurie svoju verziu. Nasledovala pesnička Green River, pôvodne z repertoáru kapely Creedence Clearwater Revival. Second Band ju hral a spieval až sa okná triasli. To isté platilo aj pre pesničku It´s All Over Now. A to nebol ešte koniec. Peter Stojka nám oznámil, že v tomto adventnom čase pocestujeme vlakom, a to nie hocijakým. Skladba Mystery Train bola naozaj strhujúca. Hudba skutočne neznela ako obyčajný vlak, ale ako uháňajúci rýchlik. A to som sa už čosi nacestovala... Second Band prvé kolo zakončil černošským spirituálom People Get Ready, aby sme, ako poznamenal Peter Stojka, počas adventu boli pripravení na všetko. Tiež predstavil kapelu a publikum jej od srdca zatlieskalo.
Počas prestávky sa konala tradičná súťaž o úplne novú ústnu harmoniku od firmy Hohner. Súťažiť sa podujal poslucháč menom Martin. Z publika sa okrem potlesku ozvalo aj podpichovanie, aby zahral niečo od Madonny. Martin však nebol žiadny nováčik, zahral veľmi dobre a harmoniku zaslúžene získal.
Prestávka rýchlo uplynula. Peter Stojka zdôraznil, že Modré štvrtky sú vždy pekné kamarátske stretnutia. Dávajú veľa priestoru na improvizáciu, pretože kapela Second Band si pesničky s hosťom vopred nenacvičí, dohodnú sa len telefonicky alebo mailom, čo budú hrať. Peter Stojka tiež poďakoval všetkým, ktorí pomáhajú pri realizácii Modrých štvrtkov a podporujú tento projekt, napríklad tlačou plagátov, zháňaním financií či propagáciou v médiách.
Nasledovalo sólové vystúpenie Allana Mikušeka. Začal ho pesničkou od Boba Dylana I´ll Be Your Baby Tonight. Allan Mikušek mal rovnako tvárny a príjemný hlas ako kedysi a jeho akustická gitara znela rytmicky a rezko. Na to, aby mal drajv, nepotreboval ani kapelu. Obecenstvo mu fandilo a po pesničke sa ozval veľký potlesk. Allan Mikušek vyzdvihol, ako sa teší, že vidí známe tváre. Dodal, že aj muzikantov zo Second Bandu pozná už pekných pár rokov, napríklad s gitaristom chodieval kedysi do pionierskeho tábora... Počas svojho vystúpenia hral svoje pesničky a prevzaté pesničky, ktoré má rád. Takou je napríklad pesnička Dáša, pôvodne z repertoáru kapely Taktici. Nasledovala pesnička I Wanna Be The One. Nie je u nás veľmi známa, Allan Mikušek ju kedysi spieval a hrával spolu s country kapelou Podkova. Spevák sa podelil s publikom aj o veselú príhodu, ktorá sa mu prihodila pred voľbami v roku 1998. Hral s kapelou na mítingu istej politickej strany a po trištvrte hodinovom prejave jedného politika zahrali Allanovu skladbu Tak už choď... Obecenstvo na Modrom štvrtku sa zasmialo a poriadne zatlieskalo. Allan Mikušek si dnes už na ten trapas spomína s úsmevom. Doložil, že to asi pomohlo, lebo strana zanikla. Na svoju pesničku Dážď je Allan Mikušek obzvlášť hrdý. Objavila sa na jeho prvom albume Allan a neskôr i na poslednom albume Michala Tučného Šťastné staré slunce, kde ho Allan a Michal naspievali ako duet. Na Modrom štvrtku zaznela v trochu prerobenej verzii, aby zapadla do štýlu večera. Nebola teda až taká baladická, ale zato získala dynamickosť a sviežosť. Nasledujúca skladba Annie´s Song je v českej verzii známa v podaní Karla Gotta (Když milenky pláčou). Autorom originálu je však John Denver, pesničku napísal ako ospravedlnenie svojej manželke. Allan Mikušek ju spieval tiež nežne, ale naliehavo. Na záver tohto kola zahral a zaspieval dve pesničky z repertoáru svojich dvoch zosnulých kamarátov: Poslední kovboj (Michal Tučný) a Rosa na kolejích (Wabi Daněk). Interpretoval ich jemne, s veľkou úctou. Obecenstvo povzbudzoval, aby si s ním zaspievalo refrény a ukázalo sa, že prítomní ľudia texty poznajú. Do spevu sa s chuťou zapojili a na konci spevákovi nadšene zatlieskali.
Potom na pódium nastúpil celý Second Band a začalo sa spoločné vystúpenie s Allanom Mikušekom radostne znejúcou pesničkou Prvýkrát, ktorú som už v ten večer počula vlastne druhýkrát. Vtedy som však už odchádzala, a to naozaj štýlovo, ako sa z bluesového a country koncertu patrí: ponáhľala som sa na vlak. Škoda, že som nemohla ostať až do konca.
Z decembrového Modrého štvrtka som si odniesla len dobré spomienky. Bol ako pekná jazda vlakom s dvoma hudobnými žánrami, ktoré si nie sú natoľko vzdialené, ako by sa zdalo. Splnila som si aj detský sen a dala som si od Allana Mikušeka podpísať cédečko. Podpis je úplne rovnaký ako ten, ktorý mi dal kedysi do programu Dobrofestu. Nie všetko na svete sa zmenilo. Toto poznanie mi prinieslo akýsi zvláštny pokoj.
Ružena Šípková
